Ďalšie poznatky priniesol rovnako výskum niekdajšieho opevnenia. „Zistili sme, ako vyzeralo, jeho štruktúru a kedy bolo vybudované. Hoci výsledky analýz a geomagnetiky ešte nemáme, minimálne na základe archeológie vieme povedať, že je z doby laténskej, teda prvého storočia pred Kristom,“ konkretizoval Repka. Osídlenie hradiska sa síce podľa jeho slov začínalo niekedy v závere tretieho storočia pred Kristom, intenzitu však nabralo v prvom storočí, keď sever Slovenska osídľoval keltský kmeň Kotínov.
Vedúca výskumu Mária Hudáková z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi pre SITA potvrdila, že lokalitu plánujú aj naďalej systematicky skúmať. Nálezy chce múzeum prezentovať prostredníctvom výstavy, niektoré si jeho návštevníci môžu pozrieť už v súčasnosti v novootvorenej expozícii História Spiša. Ide o unikátnu bronzovú sošku Kelta so zlatými očami a výber keltských mincí. Výnimočnosť nálezu sošky potvrdilo podľa Hudáka prestížne ocenenie, a to Výročná cena časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2020 v kategórii Objav – Nález – Akvizícia. Výsledky archeologického výskumu budú zhrnuté v publikácii, ktorú plánuje múzeum vydať na budúci rok.
Podľa Hudáka bola lokalita v Jánovciach archeologicky známa už pred viac ako sto rokmi, no žiaden systematický výskum sa tam až do súčasnosti nerealizoval. V 90. rokoch minulého storočia do tejto oblasti podľa jeho slov chodili ľudia s detektormi a vykrádali ju. Pôvodné obavy, že lokalita je úplne vykradnutá a zrejme už nebude čo zachraňovať, sa nenaplnili. Jej záchrana a zápis medzi nehnuteľné národné kultúrne pamiatky je prioritou výskumného tímu.
