Sused nám tiež potvrdil, že Stanislav mal istý čas pracovať v Spojených štátoch amerických. „Práve po návrate z USA sa sem prisťahoval a zrekonštruoval byt. Predtým tu bývali jeho rodičia.“ Na Stanislava si spomína aj Štefan, ktorý býva na štvrtom poschodí. „Poznal som aj jeho zosnulých rodičov. Spolu s nimi sme sa do tejto bytovky prisťahovali medzi prvými. Jeho rodičia zomreli už dávnejšie. Obaja pracovali ako učitelia. Neskôr sa do bytu presťahoval Stanislav s rodinou. Viem o ňom, že mal ešte dvoch bratov-dvojičky a bol majiteľom spoločnosti, ktorá sa zaoberala internetovými službami.“
Podobne ako Juraj, aj Štefan považoval rodinu Stanislava za usporiadanú a nevšimol si v posledných dňoch pred tragédiou nič podozrivé. „Vždy sme sa pozdravili, aj s ich deťmi. Ani niekoľko dní predtým, ako objavili ich telá, som nepočul žiadne hádky či krik. Aj preto si to neviem vysvetliť.“
Obrovský smútok v škole
Novému Času sa podarilo spojiť s triednou učiteľkou Zuzany Janou Tocíkovou. Opísala nám, ako spomína na posledné okamihy, ktoré so svojou žiačkou strávila. „Naposledy sme sa spolu rozprávali v piatok. Nevšimla som si žiadne problémy. Bola taká ako vždy: usmievavá, uvoľnená. Všetci žiaci sa pripravovali na pondelkové riaditeľské testy, prepočítavali príklady. Nič zlé ani nič, prečo by sa mala trápiť, som si nevšimla,“ uviedla pedagogička, ktorá sa so Zuzanou a s jej rodičmi snažila skontaktovať už v pondelok, keď neprišla do školy.
„Zároveň ma informovala kolegyňa z triedy, ktorú navštevoval brat Zuzany Martin, že sa nevie skontaktovať s matkou. Tá bola vždy maximálne zodpovedná a dala nám vedieť, že sú deti choré, prípadne, že sú na vyšetrení u lekára. Chvíľu som počkala, či sa predsa len neozve, a následne som sa ju snažila kontaktovať prostredníctvom elektronickej žiackej knižky.“
