Osud krásnej Tatárky
Druhý príbeh je o krásnej Tatárke. Jelena sa s ňou zoznámila v jednej horskej osade. Zaujal ju tam jeden manželský pár. On nízky a škaredý, ona vysoká a aj v šesťdesiatich rokoch krásavica. Na prvý pohľad nepatrila do divokého horského prostredia. Vysvitlo, že ako študentka prišla na zemiakovú brigádu. Tam si ju vyhliadol jeden mladý kolchozník. Uniesol ju a znásilnil, preto sa už nemohla vrátiť domov. Únoscom a dnes manželom bol, samozrejme, ten malý škaredý chlap.
Už nikdy z týchto miest neodišla, majú spolu tri deti. Prešla ťažkými životnými etapami, prepadla aj alkoholizmu. Synovi však nedovolili uniesť si nevestu. Mohol si ju priviesť len s jej dobrovoľným súhlasom. Dcéry vydala len za toho, koho ony dobrovoľne chceli.
Táto Tatárka je vzorovým príkladom projektu Niet cudzích dcér. Jeho podstatou je idea neovplyvňovať mužov, ale vplývať na ženy. Každý únosca má príbuzné, ktoré majú dôležitú úlohu v procese nedobrovoľnej svadby. Ak teda postihol takýto osud ich, prečo ho priať aj inému?
