„Vyskúšajte hádzať s kameňmi rôznych tvarov a sami uvidíte, čo sa stane. Skúste hodiť kameň, ktorý vyzerá ako zemiak. S ťažšími kameňmi sa môžu diať zábavné veci,“ hovorí k výsledkom výskumu matematik doktor Ryan Palmer z Univerzity v Bristole.
Ten vytvoril s profesorom Frankom Smithom z Londýnskej univerzity matematický model, aby preskúmali, ako tvar a hmota objektu ovplyvňujú to, ako sa tento objekt kĺže po hladine vody. Vďaka modelu identifikovali matematický vzťah medzi hmotnosťou kameňa a zakrivením jeho spodnej strany, čo určuje, či sa bude odrážať od hladiny. Ťažšie kamene, ktoré by sa inak potopili, sa pri dostatočnom zakrivení môžu odrážať od hladiny lepšie ako kamene ploché.
„Ak máte ťažší kameň, môžete získať superelastickú odozvu, kde dostanete jeden megaodskok skôr než veľa malých odrazov. Kamene, ktoré majú zakrivenú základňu, sa môžu od vody odrážať, pretože zakrivenie mení kontakt horniny s vodou. Pri prvom kontakte tlačí do vody hlbšie a dlhšie. Výsledkom je, že tlak vody nad spodnou stranou kameňa sa udržuje dlhšie a povrch vody sa viac deformuje, čo oboje pôsobí tak, že vytlačí kameň nahor. V zásade meníte horizontálny hod na vertikálnejší pohyb. Vedie to k zvýšeniu sily vody tlačiacej späť na kameň, a to môže prekonať hmotu a vytlačiť kameň späť. Keby bol kameň plochý, bol by príliš ťažký,“ dodáva doktor Palmer.
