S ťažkou prácou mu pomáhajú aj kamaráti a dobrovoľníci, no každý rok sa o toto veľdielo bojí, aby ho nepoškodilo počasie či vandali a vydržalo až do Troch kráľov. Vtedy si k Rainerke prídu stovky návštevníkov vypočuť koledy a lendackú muziku.
Hneď ako napadlo dostatok snehu, aby ho mohol naberať a zhromažďovať do dreveného debnenia, Petras začal naberať plné lopaty. Utlačil ho a nechal ho premrznúť, aby z neho mohol vyrezať snehový betlehem. „Vždy mám obavu, či ho bude dostatok a či nepríde veľký odmäk, ale najväčší strach mám z ľudí. Nie príroda, dážď, teplo, vietor, ale ľudia sú tí najväčší ničitelia. Nerozumiem, prečo má niekto ten pocit, že musí všetko poškodiť a zničiť. Každý rok sa s tým stretávam. Deti s „podporou“ rodičov lezú po betleheme, skúšajú jeho pevnosť a nikomu neprekáža, že ničia cudziu prácu.
Ešte horšie je to, ak sami dospelí aktívne ničia toto dielo. Už keď sme to stavali, niekto nám urobil do snehového korpusu asi meter a pol hlbokú dieru. Nerozumiem prečo. No a teraz cez vianočné sviatky opitý idiot polial červeným vínom už vyrezané snehové sochy Jozefa a Ježiška,“ rozhorčene povedal chatár z Rainerky. Hneď na druhý deň poškodené dielo opravil.
