Okrem toľko skloňovaných predčasných volieb či úradníckej vlády nás prípadne môže čakať aj vláda vyskladaná na pôdoryse nejakej novej koaličnej väčšiny v súčasnom parlamente. Veľa bude záležať na tom, či sa podarí stranám s parlamentnou väčšinou vôbec na niečom dohodnúť, no hlavným hýbateľom vývoja sa v najbližších týždňoch zrejme stane prezidentka Zuzana Čaputová (49).
1. Predčasné voľby
Podľa doterajšieho vývoja ide zrejme o najpravdepodobnejší scenár. Predčasné voľby už dlhé mesiace presadzujú opozičné strany Smer a Hlas, no stále viac sa k nim v posledných týždňoch prikláňala aj SaS a začala ich pripúšťať aj časť koalície.
Konanie predčasných volieb bolo podmienkou troch poslancov okolo Tomáša Tarabu na to, aby vládu ešte niekoľko mesiacov držali pri živote. Pádom vlády sa táto možnosť stáva ešte pravdepodobnejšou a otázka už skôr znie, kedy, a nie či sa uskutočnia.
Doteraz skloňovanými termínmi boli najmä jún a september budúceho roka. Šéf Smeru Robert Fico spomínal dokonca jarné mesiace, no podľa odborníkov by sa voľby tak rýchlo ani nestihli zorganizovať. Proti prázdninovým mesiacom júl a august zas hovorí to, že veľká časť občanov sa vtedy nachádza na dovolenkách.
Ako možnosť sa spomína máj alebo jún. S možnosťou predčasných volieb súvisí aj potreba schváliť najprv ústavný rámec, na základe ktorého by mohli byť vyhlásené.
