Plán B
Ísť do rozpočtového provizória nikomu z vládnej koalície príliš nevonia, navyše, Slovensko má s týmto inštitútom len pramalé skúsenosti. Stalo sa tak len raz v roku 1999, keď moc preberala nová vláda a tá nemala čas na to, aby pripravila rozpočet v dostatočnej podobe. Schvaľovala ho až následne niekoľko týždňov po začiatku daného roka, pre ktorý mal byť rozpočet nastavený.
V praxi by provizórium znamenalo, že minúť by sme mohli každý mesiac len 1/12 rozpočtu minulého roka, čo je necelých 27 miliárd, ak by rozpočet prešiel, tak by mali rezorty k dispozícii až 35 miliárd eur. „Osem miliárd je obrovský rozdiel. Minister môže iba raz na začiatku roka stanoviť jednotlivé limity a nemôže uplatňovať flexibilitu, ktorú ponúka zákon o rozpočtových pravidlách, to znamená presúvať výdavky podľa potrieb alebo podľa aktuálnej situácie,“ dodal Klimek.
Dôchodkov a lekárov sa to nedotkne
Je dôležité zdôrazniť, že ak by aj nebol schválený rozpočet, všetky sociálne dávky, poistné, náklady na financovanie dlhu, eurofondy či zvýšené platy lekárov by to neovplyvnilo. Ten, kto by utŕžil ranu pod pás, by boli zdravotnícke zariadenia, pretože rozpočet verejného zdravotného poistenia by bol znížený o 515 miliónov eur. Otázna by bola aj pomoc rodinám a firmám v čase energetickej krízy či kofinancovanie viacerých projektov napojených na eurofondy.
Klimekov scenár pri rozpočtovom provizóriu
- HDP by sa prepadol o 4,1 %
- nezamestnanosť by vzrástla na 8 %
- 53-tisíc ľudí by prišlo o prácu
- inflácia narastie z očakávaných 13,5 % na 17,3 %
- škrtnutie energetickej pomoci, ktorá má len domácnostiam ušetriť 6 miliárd €
- parametre porovnateľné s veľkými hospodárskymi krízami, s pandémiou, predtým s finančnou krízou v roku 2009
- rozpočet verejného zdravotného poistenia by sa znížil o pol miliardy
- otáznik visí nad dotáciami podnikom, samosprávam a ďalším odberateľom
- škrtli by sa takmer všetky investície, napríklad do železníc a obrany
