Pod pomníkom boli zároveň uložené ostatky neznámeho vojaka - príslušníka 1. čs. armádneho zboru, ktorý bojoval na Duklianskom bojisku v Karpatsko-duklianskej operácii. Práve ňou sa začalo oslobodzovanie Slovenska spod fašistickej nadvlády.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) pripomenul, že takéto pietne miesto majú zriadené všetky štáty, ktoré si ctia svoju minulosť a uvedomujú si, že sloboda, demokracia a nezávislosť si vyžadujú obete, a niekedy aj tú najvyššiu. Pamätník má byť pripomienkou vojaka obraňujúceho hodnoty, na ktorých je postavená civilizovaná spoločnosť. "Pre občana SR bude o to presvedčivejším symbolom, o čo budú politickí reprezentanti štátu dôstojnejšími nositeľmi hodnôt, za ktoré sa oplatí bojovať.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) poznamenal, že mier nie je samozrejmosťou. Praje si však, aby 21. storočie bolo storočím mieru, jeho tvorcom môže byť podľa neho každý. "Aby mier v demokratických spoločnostiach pretrvával a bol inšpiráciou pre tie ostatné," odkázal Heger. Pietne miesto má byť miestom na uctenie si všetkých padlých vojakov a ich hrdinstva. V dosiahnutie mieru spoločnými silami verí aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO).
Vznik pietnych miest považuje za veľmi dôležité aj prezidentka SR Zuzana Čaputová. Majú byť podľa nej pripomienkou hrdinstva tých, ktorí za slobodu zaplatili najvyššiu cenu. "Slobodu nemožno získať raz a navždy. Musíme ju neustále a opakovane chrániť a posilňovať. Aby obete, ktoré si pripomíname, nezostali nikdy márne," odznelo v jej prejave. Pamätník má byť podľa nej miestom piety, symbolom hrdinstva, skutočného vlastenectva vychádzajúceho zo srdca, ale tiež poznania vlastných dejín a osobnej pokory.
