Alexandra (35) je riaditeľkou Domu Charitas sv. Jozefa v Spišskej Novej Vsi, kde sa starajú o nevyliečiteľne choré deti a v rámci druhého zariadenia poskytujú útočisko pre týrané matky s deťmi. V pomoci iným sa začala angažovať už v 19 rokoch. „Chcela som byť reálnym zamestnancom, ktorý je nápomocný a je v kontakte s deťmi,“ prezrádza.
Zlom nastal v okamihu, keď zákernej chorobe podľahol jej kamarát. „Želala som si pracovať s nevyliečiteľne chorými deťmi, prípadne s týranými ženami. Nakoniec sa mi môj sen splnil. Môžem pomáhať takýmto deťom a našla som zmysel života práve v tejto pomoci,“ hovorí obetavá mladá žena.
Ťažké osudy
Jej práca okrem láskyplnej starostlivosti o deti zahŕňa i množstvo papierovačiek a manažérskych činností. Do toho však prichádza zásadná prekážka - nedostatok peňazí. „Štát nás financuje, no len na mzdách chýba 70-tisíc ročne. Sú skoro minimálne, len to, čo dostávame, na chod zariadení jednoducho nestačí. Štát totiž nerozlišuje zdravé a choré dieťa,“ vysvetľuje Alexandra.
Alfou a omegou Centra pre deti a rodiny je starostlivosť o ťažko choré detičky. Väčšina má do 6 rokov a ide o skutočne ťažké choroby. „V dvoch prípadoch sa rodičia detí vzdali a ostatné deti boli odobraté, lebo rodičia nezvládali starostlivosť. Mala som obdobie vo svojom živote, keď som sa veľmi hnevala na týchto rodičov. Neskôr som si však uvedomila, že ja som posledný človek, ktorý môže niekoho súdiť. Naozaj tá starostlivosť o deti je veľmi náročná, aj keď máte finančné možnosti,“ vraví. V Zariadení núdzového bývania zase žijú týrané matky s deťmi.
