V roku predtým, ako svet zasiahol koronavírus, bolo jedno z ôsmich úmrtí (7,7 milióna) na celom svete spôsobené každodennými baktériami, ako sú E.coli. Odborníci z USA uviedli, že v roku 2019 zabili viac ľudí ako bakteriálne infekcie iba srdcové choroby.
Nárast bakteriálnych infekcií, ktoré môžu spôsobiť kožné infekcie, otravu jedlom a zápal močových ciest, poukazuje na rastúcu hrozbu antimikrobiálnej rezistencie, uviedli vedci. V závažných prípadoch, keď antibiotiká neúčinkujú, môžu bakteriálne infekcie spustiť sepsu - smrteľnú chorobu spôsobenú útokom imunitného systému.
Len päť baktérií, akými sú E.coli, S. aureus, S. pneumoniae, K. pneumoniae a P. aeruginosa, bolo zodpovedných za polovicu úmrtí. Zvyšné úmrtia spôsobilo 28 iných, menej častých bakteriálnych infekcií. Až doteraz sa experti domnievali, že väčšina vražedných bakteriálnych infekcií sa vyskytla v špecifických skupinách alebo v určitých častiach sveta.
Ako píše The Sun, nová analýza uverejnená v časopise Lancet však odhalila, aké rozsiahle sú úmrtia spôsobené baktériami. Autori vyzvali na zvýšenie financovania nových vakcín, aby sa znížil počet úmrtí, a zároveň varovali pred „neoprávneným užívaním antibiotík“.
Vedci zistili, že S. aureus bol hlavnou bakteriálnou príčinou smrti medzi ľuďmi staršími ako 15 rokov. Zatiaľ čo S. pneumoniae bola spojená s najväčším počtom úmrtí detí mladších ako päť rokov. Úmrtnosť bola podobná medzi mužmi a ženami. V rôznych častiach sveta však stále existovali veľké rozdiely. Najvyššiu úmrtnosť mala subsaharská Afrika, kde na 230 bakteriálnych infekcií zomrelo 100 000 ľudí.
O piatich najsmrteľnejších infekciách a ich príznakoch si môžete prečítať na ďalších stranách >>>>
