Podľa Eleonóry Kováčovej z Katedry politológie Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici mohol k "pohoreniu" poslancov parlamentu v samosprávnych voľbách prispieť aj štýl politiky na národnej úrovni, s ktorým sa mnohí voliči nestotožňujú. Môže byť za tým aj signál od voličov, aby si plnili povinnosti vyplývajúce z mandátu poslanca na národnej úrovni.
"Je potrebné si uvedomiť, že nálada v spoločnosti je ovplyvnená mnohými negatívnymi javmi, ktoré poznačili kvalitu života a sprevádzajú život každého občana," zdôraznila Kováčová. Pripomenula pandémiu ochorenia COVID-19, inváziu ruských vojsk na Ukrajine, energetickú krízu, vysokú infláciu či migračnú krízu. "Popritom rieši občan svoje, nie vždy ľahké životné situácie. O to viac citlivo reaguje na to, ako sa o neho politici a volení funkcionári zaujímajú a, samozrejme, si to aj pamätá," podotkla.
Zabúdať podľa nej netreba ani na to, že práca na samosprávnej, či už miestnej, alebo regionálnej úrovni si vyžaduje intenzívnu komunikáciu s občanmi. Občan podľa nej očakáva osobný kontakt, nie vzťah na diaľku bez toho, aby sa volený funkcionár zaujímal o skutočné problémy ľudí a život v mestách, obciach a regiónoch. "A nemalo by to byť len pred voľbami, keď sa kandidáti usilujú získať podporu a hlasy potenciálnych voličov," doplnila Kováčová.
Politológ Tomáš Jahelka z Katedry politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity si myslí, že občania si mohli tiež povedať, že nebudú voliť takých kandidátov, ktorí kumulujú funkcie. "Zbieranie" funkcií nepovažuje za dobré. "Pretože je niekto poslancom NR SR a zároveň poslancom samosprávneho kraja, prípadne aj mestského zastupiteľstva, tak to v konečnom dôsledku znamená, že nemá čas robiť ani jednu z tých funkcií poriadne," povedal Jahelka.
