„Traduje sa, že práve v tomto priestore, kde je teraz riaditeľská kancelária, sedával kat a zúradoval tu svoje povinnosti, keď prišiel do liptovskej stolice. Aj keď tu v minulosti nebolo veľa pozitívnej energie, my sa snažíme orientovať do pozitívna,“ povedal nám riaditeľ múzea Jaroslav Hric (51).
Múzeum sídli v bývalom stoličnom dome, kde kedysi zasadal súd a konali sa stoličné kongregácie. „Mikuláš bol administratívnym sídlom Liptovskej stolice, nemal však právo meča, mesto tak svojho vlastného kata nemalo, a tak ho museli do vtedajšieho Svätého Mikuláša objednávať z iných miest,“ priblížila múzejná pedagogička Katarína Verešová. V priebehu storočí sa postavenie kata menilo. Spočiatku bol v mestečku pomerne vážená osoba, keďže vykonával náročné povolanie, ktoré nechcel nikto iný robiť.
„Dokonca bol v meste najlepšie oblečený, buď nosil červenú, alebo zelenú farbu, oblečenie mu platilo mesto,“ doplnila Katarína Verešová. Postupne však k povinnostiam kata pribúdali aj neatraktívne činnosti ako čistenie mestských kanálov, práca mestského šarhu - odchytával túlavé zvieratá. Jeho reputácia sa tak časom zhoršila. Kvôli tomu sa ho ľudia začali strániť - nechceli pri ňom sedieť v kostole, alebo v miestnych pohostinstvách. V Mikuláši videli kata naposledy pred 193 rokmi.
