Neznamená to však, že si našich zosnulých blízkych už patrične nevieme uctiť. Svet nie je čiernobiely a my nežijeme vo vákuu. Je prirodzené, že k nám prenikajú zvyky a tradície aj z iných častí krásnej Zeme.
Nemusíte si vyberať
Zapáliť sviečku, v tichosti či modlitbe rozjímať a spomínať na našich blízkych zosnulých, sa rozhodne patrí. Veď nám do života toľko toho dali a ich miesto nezaplníme. To však neznamená, že si s deťmi nemôžeme koncom októbra vyrezať tekvicu. Nemali by sme z toho robiť súboj sviatkov, pretože vzdať hold zosnulým, no zároveň mať otvorenú myseľ voči kultu mŕtvych inde vo svete, je v poriadku. Zahraničné zvyky nás možno prijmú k tomu, aby sme sa na smrť začali pozerať úplne inak.
Pohanskí Slovania
Či sa nám to páči, alebo nie, aj naše Dušičky majú pohanský základ. Starí Slovania zapaľovali sviečku nebohému na 40 dní a boli tiež presvedčení, že koncom jesene a začiatkom zimy môže zosnulý opustiť podsvetie a prísť sa ako duch pozrieť, čo nové medzi živými. Slovania postupne spolu s kresťanstvom prijali iný pohľad na pripomienku nebožtíkov. Pamiatka zosnulých sa pôvodne začala sláviť medzi mníchmi vo Francúzsku v 10. storočí po Kristovi a postupne sa rozšírila do celého kresťanského sveta.
Halloween
Halloween je slovo prevzaté z anglického výrazu All Hallows’ Eve, čo v preklade znamená predvečer všetkých svätých. Oslavuje sa v noci z 31. októbra na 1. novembra, a hoci si dnes pod ním predstavíme tekvice, pavučiny, strašidlá či sladkosti, pôvodne nemal takýto komerčný nádych. Pôvod siaha ku starým Keltom, ktorí verili, že v túto noc sa duše mŕtvych vracajú na zem a snažia sa ovládnuť všetko živé. Preto na seba maľovali strašidelné zjavy, nasádzali si masky a takto v prestrojení dúfali, že ich mŕtvy nechajú na pokoj.
Ako je to ešte inde vo svete?
V Mexiku slávia Dia de Muertos, teda deň mŕtvych skutočne pompézne. Kedysi verili, že sa mŕtvi raz do roka vracajú na zem, aby sa s príbuznými veselili. Preto aj dnes slávia tento sviatok hudbou, tancom a radosťou v pestrofarebných maskách.
V Japonsku sa oslavuje Obon – budhistický sviatok trvá tri dni a počas neho prichádzajú ľudia k hrobom zosnulých, hroby detailne čistia, modlia sa a tiež zapaľujú lampáše, aby sa duše mŕtvych vedeli zorientovať.
V Guatemale Deň smrti oslavujú vo veľkom. Na cintorínoch dokonca spoločne jedia a tradičným pokrmom Fiambre ponúkajú aj svojich mŕtvych príbuzných. Niekde sa držia mayskej tradície a na cintorínoch vypúšťajú obrovských šarkanov s vierou, že duše, pre ktoré ich vyrobili, takto dostanú ich odkaz.
