Je pre ňu vyjadrením toho, kým skutočne je a ponúkne aj divákom možnosť zamyslieť sa, kým sú oni sami.
Jarmila sa po strate muža ocitne na životnej križovatke, kedy sa musí rozhodnúť, či zvyšok života už len trpezlivo „prečká“, alebo sa vzoprie osudu a vrhne sa do dobrodružstva s neistým koncom. Napriek dobre mieneným radám svojich dospelých detí si zvolí druhú možnosť. Tou je život na chalupe v romantickej divočine uprostred Máchovho kraja, kde to mal rád predovšetkým jej muž.
Ten jej navyše v závete odkázal vyslúžilého cirkusového koňa Buka, ktorý jej život obráti kompletne naruby. S pomocou susedov sa rozhodne vzniknutej situácii postaviť čelom a čoskoro zisťuje, že aj keď to tak spočiatku nevyzeralo, práve s týmto koňom by sa jej do života mohlo vrátiť šťastie.
Režisérka Alice Nellis film približuje slovami: „Buko je o tom, že život je krásny. Hoci napríklad nie na prvý pohľad. O to viac si to treba čas od času vzájomne pripomenúť.“ A prezradila aj autobiografickú linku, ktorú vo filme využila: „Chovám koňa a s tým, ako človek postupne rieši najrôznejšie ich problémy, zisťuje, že väčšina „ich“ problémov sú vlastne jeho problémy, ktoré spolužitie s koňom len ukáže alebo umocní. Kôň vie, kedy sa bojím. Kedy som naštvaná. Kedy som naštvaná a snažím sa tváriť, že som v pohode. Kôň ocenia, keď sa tvárim tak, ako sa naozaj cítim. A najväčšou odmenou je pre neho človek, ktorý je v pohode sám so sebou.“
