Predal podľa vás otec areál pod cenu?
Ten pozemok by som ani za 20 miliónov dolárov nepredával. Je to jedna z najvyhľadávanejších oblastí Quebecu, zo všetkých strán je už obkolesená výstavbou. O tom, kde sa môže stavať, rozhoduje mesto Levis. Bez tohto povolenia sa odhaduje hodnota pozemku na 4 milióny dolárov. S povolením by to malo hodnotu 100 miliónov. Môj otec aj tu veľa ľudí nahneval. Takže oni si na pomstu počkali.
Dá sa ešte predaj rezortu zvrátiť? Napadnete transakciu na súde?
Samozrejme. Biznis funguje ako život. Viem to ja, vedia to aj kupujúci. Žiaden súd nepotrebujem...
O vašom otcovi je známe, že je a bol tvrdohlavý...
On bol vždy trochu iný. Aj so Slovanom mal svoje problémy a nedá sa všetko hodiť len na komunistov. Veď aj Peter a Anton konali tak, ako konali v roku 1980 (emigrácia z ČSSR – pozn. red.), lebo s mojím otcom sa niekedy jednoducho nedá dohodnúť.
Hovorili ste s ním o tom, že nesúhlasíte, aby rezort predával?
V roku 2017 mi na skype povedal, že kým žije, robí si s tým on, čo chce. Potom si s tým môžem robiť ja, čo chcem. Strašne som sa na neho nahneval. Podnik nie je kráľovstvo. Ja som potreboval, aby prestal ubližovať sebe a ľuďom okolo seba. Je to môj otec, hoci občas mávame výmeny názorov a medzi sebou napätie. Od roku 2018 sa začali rôzne pokusy o predaj či prenájom majetku rôznymi čudákmi.
Aký je váš momentálny vzťah s otcom?
On a ja sme najlepší kamaráti. To nikto nezmení. Žiaľ, otec je už vážnejšie chorý. Už nie je samostatný, nezvláda základné činnosti, takže má veľký strach. Podobne ako dieťa je o to viac odkázaný na moju mamu. O zásadných veciach sa stále vieme rozprávať, trebárs že som tu pre neho, že sa na mňa môže vždy spoľahnúť. To je ale všetko. Pri vážnejších témach dokáže už iba súhlasiť s postojom, do ktorého ho smeruje jeho okolie. Už roky je to tak.
