Útočník si Tepláreň vyhliadol zámerne, už aj predtým sa pred ňou fotil. Majiteľ netuší, či bol niekedy aj vnútri. „Nepamätáme si jeho tvár, mohlo sa stať, že u nás bol. V čase útoku tam boli len traja ľudia, sedeli na lavičke a páchateľ vyčkával 40 minút v ich blízkosti. Či čakal, že príde viac ľudí, alebo čakal na niekoho konkrétneho, netušíme,“ spomína si Samotný. Jeden zo zavraždených, Matúš, tam pracoval len od septembra. „Boli to mladí milí ľudia, ktorí nemali s nikým zásadné konflikty,“ hovorí o obetiach.
Vedome štvete proti nám
On sám sa v aktivizme ohľadom homosexuálnej komunity pohybuje dlhé roky. V Bratislave organizuje párty pre komunitu, angažuje sa v prednáškach či osvete a pred rokmi otvoril gej bar.
„Dlhodobo varujeme pred tým, kam ide rozdúchavanie nenávisti a čo sa stane. Dlho sme sa báli, že tento čin nastane. Každý týždeň nám na Tepláreň vypisujú sprostosti, každý týždeň nám pľujú na dvere, zoškrabávajú dúhovú nálepku. Toto sa deje systematicky na Slovensku niekoľko rokov. Súčasťou toho sú aj vrcholoví politici, bývalí premiéri, súčasní ministri, predsedovia parlamentu, poslanci a poslankyne, ktorí dlhodobo vedome a zámerne štvú proti nám. Snažia sa nás vymazať,“ opisuje Samotný politickú líniu vnímania gej komunity na Slovensku.
Pripomína, že minulý týždeň sa hlasovalo o zákaze dúhových vlajok na verejných budovách a v parlamente sa má rozoberať aj zákaz LGBTI tém na školách. „Deje sa to verbálne, symbolicky a dôsledkom toho je to, čo sa stalo. Krv majú na rukách všetci, ktorí proti nám dlhodobo štvú a tí, ktorí mlčia. Tých, ktorí mlčia, je veľmi veľa a dovolili to, že sa stal tento čin,“ neberie si servítku pred ústa. Pripomína, že ani súčasná vláda nespravila nič pre tlmenie vášní.
