Príkladom efektívne fungujúcich dopravných spoločností sú podľa Janckulíka mestské dopravné podniky, kde mesto ako objednávateľ vie pružne reagovať na potreby cestujúcej verejnosti, čím vytvára vyššiu „hodnotu za peniaze“. Mestá majú pod kontrolou náklady a výnosy týchto spoločností a určenými nástrojmi vedia zabezpečiť spoločensko-ekonomickú efektívnosť dopravných služieb. Pri odpredaji autobusových staníc do súkromného vlastníctva však dochádza k vysokým poplatkom pre samosprávy bez akejkoľvek pridanej hodnoty a rozvoja autobusových staníc.
„Naozaj je v záujme občanov, aby majetok všetkých získala úzka skupina bohatých jednotlivcov? Kde skončia peniaze za privatizáciu podielov? Ako ich chce štát využiť v prospech ľudí a rozvoja verejnej dopravy? Ako sa prejavia v kvalite života občanov? Ako chce štát nahradiť výpadky z pravidelných dividend vyplácaných zo ziskov SAD?“ apeluje Janckulík s tým, že verejná autobusová doprava je strategická služba a naďalej musí zostať dostupná pre všetkých.
„Opakovane žiadame, aby boli zvyšné podiely bezplatne prevedené na samosprávne kraje ako objednávateľov výkonov v prímestskej autobusovej doprave. VÚC by tak mali väčšiu možnosť efektívne dohliadať na financovanie a riadenie verejnej dopravy a postrážiť tak dostupnú verejnú službu pre všetkých,“ vysvetľuje Janckulík. KDH adresovalo prvú takúto výzvu už v januári tohto roka.
Dnes sa síce do verejnej súťaže môže prihlásiť aj samosprávny kraj, ale súčasne rozpočtové možnosti a viaceré nákladné kompetencie samosprávnych krajov nedovoľujú kúpy podielov za niekoľko miliónov eur. Štátna spoločnosť MH Manažment, ktorá spadá pod Ministerstvo hospodárstva SR, vyhlásila verejné súťaže na odpredaj podielov u dopravcov SAD 8. septembra. Spolu ide o 8 spoločností.
