Jediný z rodiny
Okrem spevu doma Alex nikdy nikde necvičil, nespieval. Dokonca ani nepochádza z muzikantskej rodiny, iba jeho dedko brnkal na gitare. „Mám rád hudobnú výchovu. A slovenčinu,“ hovorí až s naivnou úprimnosťou.
„Vôbec si to neuvedomuje. Ale my sme takí pyšní na neho. Aj v škole všetci. Takmer hrozilo, že tam ani nepôjdeme, pokazilo sa nám pred odchodom auto. Potom sme narýchlo zohnali z požičovne. Vedela som, že bude mať úspech a postúpi, ale že sa toto stane, to by mi ani vo sne nenapadlo,“ s dojatím odhaľuje jeho mama Mária a na obrazovke dookola ide záznam z jeho vystúpenia.
Práve tu totiž vidno štvoricu porotcov, ktorí zostali z chlapca ako obarení a nakoniec na jeho adresu nešetrili slovami chvály. „Akože dôkaz, že existujú mimozemšťania a obsadili Dulovce. Si s nami uvedomuješ, čo si spravil? Lebo ja som to nepochopil. Ty čo robíš? Poobede spievaš, keď prídeš zo školy?“ spýtal sa Jaro Slávik, ktorého následnej doplnil aj zastupujúci porotca Rytmus: „Ja to beriem, že on má dar od Boha tú polohu. Predpokladám, že nemáš žiadneho učiteľa, a to najviac uznávam, lebo viem, že ideš srdcom,“ povedal.
Ten chlapcovi tiež odporučil, nech si nájde niekoho, kto mu pomôže vypilovať techniku, no určite nech spieva aj do budúcnosti. Toto zobrala do rúk samotná televízia z Koliby, ktorá Alexovi zaplatila raz týždenne hodiny spevu, kde môže hrať aj na klavíri, po čom vždy túžil.
