Pre Nový Čas Nedeľa si našiel čas zaspomínať na 50 rokov trvajúce nerozlučné kamarátstvo deň po tom, ako navštívil Bratislavu, aby sa zúčastnil na promócii svojej dcéry Aničky, ktorá je členkou baletu SND. V jeho hlase bolo cítiť, že odchod legendy československej popmusic ho veľmi ranil, no občas mu spomienky vyčarili úsmev na tvári.
Spomínate si, kedy a kde ste Hanku uvideli po prvý raz?
Priznám sa, rok si nepamätám, ale Hanka prišla do Prahy s takým človekom, ktorý sa volal Pepík Mára a šéfoval klubu Olympic, dokonca si myslím, že mali spolu vzťah. Šli sme hrať do Plzne ako kapela. A ponúkli nám Hanku ako speváčku. Prišla k rozhlasu, odkiaľ sme odchádzali so slovami: Chlapci ja mám 38 stupňov horúčku, ale ak chcete, pôjdem s vami a odspievam to. Mala také zelené šatičky na ramienka a, samozrejme, sme to džentlmensky odmietli, že to odohráme sami, nech sa lieči.
Zaujímavé bolo, že potom sme sa tak nejak stále niekde stretali. Hral som na basgitaru u Václava Záhradníka, ktorý dával dohromady partiu, ktorá sa volala Sodoma Gomora a okrem skvelých muzikantov tam spievali Hanička Zagorová, Viktor Sodoma a Jiří Štědroň. Odtiaľ som odišiel do amerického muzikálu Hair, v západnom Berlíne a v Kongresovej hale v Böblingene kde spievala Liz Mitchell z Boney M, ale aj Donna Summer. Po skončení angažmánu som sa vrátil do Prahy s dvoma zmluvami - jedna bola do orchestra Jamesa Lasta a druhá do orchestra Maxa Gregera.
Bol som presvedčený, že z Pragokocertu ma nepustia, lebo v tej dobe kontrolovali, kto emigroval a kto sa vrátil zo Západu. Na ulici som ale stretol dirigenta Josefa Vobrubu, ktorý dával v rámci tanečného orchestra československého rozhlasu dokopy kapelu pre Evu Pilarovú. Dal mi ponuku a ja som si s ním „plácol“. Čestné slovo, čo teraz hovorím – prišiel som domov a doma ma čakal súhlas z Pragokoncertu, že môžem ísť do zahraničného angažmánu – na Západ.
Oľutovali ste niekedy toto rozhodnutie?
Viete, že ani nie? Napríklad u Lasta bola podmienka, ktorú by som aj tak nebol ochotný splniť. Chceli, aby som emigroval, a to neprichádzalo do úvahy. Za prvé – mal som doma chorú maminku a za druhé, nie som emigračný typ a na Vianoce by som sa vrátil, aby som videl rozsvietené Hradčany (úsmev). V tejto zemi som „vytiekol z hrnčeka“, nemohol by som emigrovať. Z rytmiky TOČR-u bola postavená moja prvá kapela, kde sme spoločne s mojimi kamarátmi, klávesákomm Víťom Hádlom a gitaristom Mirkou Laudom sprevádza Evu Pilarovú aj s jej manželom Jaromírom Mayerom. A zase sa tam objavila v prvej polovici koncertu Hanička. Vo februári 1973 prišla ponuka hrať s Pilarovou na Kube, čo sme sa dohodli, že odmietneme, že povieme Eve, že sa nám tam nechce. Napokon sme tento sľub dodržali len dvaja, ostatní leteli a hlavne Hanička si chcela založiť kapelu a prehovorila Hádla a mňa aby sme šli k nej hrať.
