V tejto súvislosti ešte nesmieme obísť jedno meno, ktoré sa pričinilo o to, že sa speváčke skladba zapáčila – sláčiky Eugena Botoša staršieho – ktorý už síce husle zavesil na klinec, ale v tomto prípade urobil výnimku. „Aj Dionne povedala, že celá skladba je veľmi silná, ale najviac ju dostali sláčiky,“ poctivo priznáva Eugen mladší.
Speváčka sa do jeho tvorby zamilovala, rada by od neho spievala ďalšie skladby a povedala, že urobí všetko preto, aby ho finančne zabezpečila, aby sa mohol venovať len a len tvorbe. Jediný zádrhel v ich spolupráci nastal, keď si chcela na anglický text z pera Katky Mišákovej napísať vlastný. Po týždni to vzdala s tým, že Eugen, nenapíšem lepší text, perfektne ladí s hudbou, musím ho naspievať tak, ako je napísaný. Nečudo, hudba a text tejto skladby sú intímnou spoveďou autora po rozchode.
Smeruje do Hollywoodu
Partia okolo Eugena chcela, aby album, ktorý vyšiel v roku 2016, vyšiel v Amerike, keďže sú na ňom americkí umelci. „Boli sme tam šesťkrát, nepodarilo sa. Ale dozvedelo sa o ňom v Japonsku jedno z najväčších vydavateľstiev na svete, že majú seriózny záujem. V Japonsku sa stal druhým alebo tretím najpredávanejším vo všetkých žánroch,“ opisuje Eugen ďalšiu časť púte svojho diela. Akonáhle to vyšlo v Japonsku, začali sa ozývať americké vydavateľstvá. „Dnes hrajú v Amerike, čo si pozerám výpisy, denne 150-krát všetky skladby z albumu; väčšinou smoothjazzové rádiá, ale aj tie mainstreamové. To je to, z čoho teraz žijem,“ vraví hudobník.
