V pamäti jej dodnes utkvela ešte jedna príhoda. „Dodnes si to vybavujem a spomínam to dosť často. Autorom pamätníka železnej opony je Milan Lukáč a kráľovná toto dielo oficiálne odkryla. Bol tam červený koberec a fotografie popri, ešte keď sme mali ostnaté drôty. Tak si to tam popozerala a potom si niečo šepkala s pánom Lukáčom. Potom nám povedal, že sa pýtala, načo tam boli tie ostnaté drôty, keď sú tu rieky. Nerozumela, prečo potrebovali v bývalom režime ľudí deliť. Napriek tomu, že zažila všeličo, toto jej nešlo do hlavy,“ uzatvára starostka.
Nad ničím neohŕňala nos
Organizovanie návštevy jej veličenstva mal pod palcom vtedajší protokolista a pravá ruka Ivana Gašparoviča Marek Trubač. Ten spomína na to, že návštevu plánovali asi 9 mesiacov a problém bol najmä s ubytovaním. „Vedeli, že kráľovná nemôže prespávať v hoteloch, ale vo vládnych a kráľovských palácoch a rezidenciách. Lenže Slovensko žiadne takéto reprezentatívne sídlo nemá. A trochu sme tŕpli, keď sme Britom ponúkli na ubytovanie „socialistický“ vládny Hotel Bôrik. Napokon spal tam aj Vladimir Putin i ďalší štátnici. Kráľovná však nad ničím neohŕňala nos a ponuku prijala,“ spomína Trubač s tým, že s jedlom to bolo o niečo jednoduchšie, hoci bryndzové halušky Alžbete neservírovali.
„Boli to tradičné chody jedál zo slovenskej a stredoeurópskej kuchyne. Z vín nesmeli chýbať Radošinský Klevner a Tokajské,“ vysvetľuje exhovorca prezidenta Gašparoviča s tým, že sa im podarilo Alžbetu spolu s jej manželom aj poriadne prekvapiť. „Keď mu prezident ukazoval nádhernú ručne zdobenú fujaru, spýtal sa ho kráľovnin manžel, či sa s tým na Slovensku bijeme. Prezident bol duchaprítomný, zo stolíka zobral fujaru a začal na nej hrať. Keď vylúdil tie krásne typické fujarové tóny, kráľovná s vojvodom s Edinburghu s úžasom na tvári stíchli a potom zatlieskali,“ hovorí o milej spomienke.
A čo urobilo na zosnulú kráľovnú najväčší dojem? Určite to boli naše prekrásne Tatry. „Kráľovnú naše veľhory uchvátili natoľko, že po odlete z Popradu muselo jej lietadlo urobiť okružný let nad hrebeňmi Tatier. O niekoľko týždňov sme dostali krásny ďakovný list,“uzavrel Trubač.
