Prvú pusu som nedostal niekde na zastávke autobusu alebo pod bránou paneláka ako väčšina mojich kamarátov. Stalo sa to počas vyučovania hereckej tvorby na Konzervatóriu v Bratislave s Danou Magálovou pred očami všetkých spolužiakov a pedagógov. Mali sme pätnásť rokov a skúšali sme hru Jarné prebudenie o mladých ľuďoch, ktorí zažívajú prvú lásku.
V scenári bolo v zátvorke napísané - bozkávajú sa. Pri skúšaní sme sa tomu vehementne vyhýbali, ale potom prišiel čas ukázať dialóg pred pedagógom. Chvel som sa ako osika, keď sa moje ústa priblížili k Dankiným, no ona sa zachovala ako správna profíčka a vlepila mi takú pusu, až sa mi podlomili kolená. O pár týždňov som už na skutočnom rande s bozkávaním nemal problém.
Prvé auto
Pamätám si, že som mal 24 rokov, čerstvý vodičák, našetrených niekoľko tisíc korún a chuť jazdiť. Za tak málo peňazí som si mohol dovoliť nanajvýš pätnásťročné auto. Tak som si kúpil „Ceausescuove sane“, čo bola Dacia. Mal som ju len pol roka, ale viac stála v servise, ako jazdila na cestách.
Rozhodol som sa teda, že sa jej zbavím a predám na súčiastky. Na môj inzerát sa prihlásili dvaja Rumuni, ktorí ju prišli pozrieť. Keď som im povedal, že je nepojazdná, len mávli rukou, niečo v motore „poštelovali“ a odfičali na nej preč. Dozvedel som sa, že vraj ešte v ten večer dorazili do Rumunska.
