Je pravda, že pôvodne ste chceli študovať medicínu?
Mala som to v pláne, ale prijímačky na VŠMU boli skôr. Skúsila som to a vzali ma. Neskôr som premýšľala o veterine, ale zostala som pri herectve. Nemám však problém pozerať sa napríklad na operáciu. Takže určite by ma to bavilo, je to úžasné povolanie.
Paradoxne, váš prvý manžel Gassan bol lekár. Neľutovali ste, že ste aj vy nevyštudovali medicínu?
Nie, to mi nikdy nenapadlo. Môj prvý manžel pochádzal z Jordánska. Študoval v Bratislave, potom pracoval v emirátoch. Mám medzi kamarátmi veľa lekárov, ale nikdy som neľutovala, že nie som lekárka aj ja. Všetko je tak, ako má byť. Život to tak chcel.
V roku 1976, keď ste sa vydali za Araba, panovali u nás ešte isté predsudky. Nebáli ste sa odísť s ním do jeho krajiny?
Čoho som sa mala báť? Že ma predá za ťavu?! (smiech) Nie, nebála som sa. Keď máte dvadsaťpäť, čoho sa bojíte? Ničoho. Bola som zamilovaná až po uši. Gassan bol veľký fešák. Mala som devätnásť, keď sme sa zoznámili. Pravdou je, že v tom čase tu nebolo toľko cudzincov, boli to najmä zahraniční študenti.
Neboli vaši rodičia proti vzťahu s cudzincom?
Najprv boli dosť nešťastní, že chodím s cudzincom, ale snažili sa to spracovať. Potom ho mali veľmi radi. Celé štúdium k nám chodil, bol ako člen rodiny. Moji starí rodičia z východu ho zbožňovali aj preto, že sme im povedali, že je luterán. Nemohli sme im prezradiť, že je moslim, napokon, ani by možno nevedeli, čo to znamená. Keď k nim prišiel, priniesol babke raz načúvací prístroj, potom lieky... Lekár – to bol pánboh aj na východe!
Nemali ste problém s vysťahovaním do emirátov?
Keď som sa sťahovala, nebolo to vôbec jednoduché. Dnes si každý myslí – však čo, sadne do lietadla a odletí do emirátov! Ale vtedy to bol hotový cirkus! Problém bol aj ten, že môj brat emigroval do Švajčiarska. Takže na letisku som absolvovala dôkladné prehliadky, kontrolovali mi kufor, čo si beriem so sebou. Prvýkrát ma nepustili s dcérou – to bolo ešte bez vysťahovaleckého pasu. Rolu som musela nechať s mojimi rodičmi v Bratislave. Ale keď máte dvadsaťpäť, svet sa vám zdá gombička!
