Priblížila, že prvý rozsiahly epidemiologický výskum, realizovaný na Parazitologickom ústave SAV v rokoch 2005 až 2015 na celom území Slovenska, ukázal prítomnosť infekcie u dvoch až 25 percent vyšetrených psov, zaznamenali sa veľké geografické rozdiely v prevalencii. "Najviac infikovaných zvierat sa vyskytuje v juhozápadnej a juhovýchodnej časti krajiny, kde klimatické podmienky najviac vyhovujú jednak komárom, ale sú rovnako vhodné aj pre vývojový cyklus dirofilárií," ozrejmila odborníčka.
Počas spomínaného výskumu prevládal druh D. repens, ktorý spôsobuje podkožnú formu ochorenia. "V ostatných rokoch, od roku 2016, však dochádza k zmene epidemiologického obrazu a do popredia sa predovšetkým v oblasti juhozápadného Slovenska dostáva druh D. immitis, pôvodca závažnejšej srdcovo-pľúcnej formy dirofilariózy, ktorá nezriedka môže končiť úhynom nakazeného jedinca," uviedla Hurníková.
Liečba dirofilariózy je zdĺhavá a najmä v prípade srdcovej červivosti nie vždy úspešná, kľúčom k ochrane zvierat pred infekciou je preto podľa nej prevencia. Spočíva v aplikácii prípravkov s repelentným účinkom, ako sú obojky alebo spot-on prípravky. "Odporúča sa začať s aplikáciou aspoň mesiac pred obdobím výskytu komárov, dodržiavať odporúčanú frekvenciu aplikácie a ukončiť ju približne mesiac po skončení sezóny komárov," pripomenula Hurníková. Zároveň je potrebné preventívne chrániť psy aj pred plánovanou cestou do zahraničia a do rizikových oblastí.
