Storočný kúsok
Alžbeta (52) a jej manžel Pavol (56) vyrábajú tradičné drevené formy na syr a maslo. „Tradície a históriu treba poznať a treba si ich vážiť. No je dôležité ich aj ďalej rozvíjať,“ vysvetľuje Alžbeta. Tá spolu so svojou polovičkou prišla na slávnosti v kroji, ktorý má úctyhodných sto rokov. Jeho súčasťou je čepiec s bohatou výšivkou, vyšívaný lajblík, ľanová blúzka, sukňa s červenou potlačou a zástera. Manžel mal klobúk, ľanovú košeľu, typický široký opasok, vyšívané „sukeňaky“, nohavice z ovčieho súkna, ktoré v zime hrejú a v lete chladia. Na nohách nechýbali krpce a v ruke valaška.
Zamat aj koža
Vo Východnej nechýbali ani dievčatá Oršoja (19) a Ema (14). Ich kroje boli na pohľad jednoduché, ale pritom mimoriadne pekné. Súčasťou je zástera - šurc, lajblík v rôznych farbách a vzoroch, biela blúzka a biele spodničky, ktoré sú minimálne tri. „Na hlave máme zamatovú čelenku a na nohách kožené vzorované topánky na opätku,“ dodali s úsmevom.
Chlapci to majú ľahšie
Ema (14) a Oliver (12) sa predstavili v netradične zdobenom kroji. Ženy majú bielu sukňu s jemným lemovaním, dve spodnice, bielu blúzku s čipkou a výšivkou a dvojfarebnú vestu. Na nohách majú čierne kožené čižmy. „Chlapi majú o niečo ľahší kroj ako ženy. Nosia ľanové gate s výšivkou, čierny lajblík s lemovaním a ‚košuľu‘ s mašľou. Na hlave musí byť čierny vyšší klobúk,“ popísal kroj Oliver.
Bielomodrá
Tesne pred vystúpením nám ukázali kroj Nikol (16) a Mário (16), ktorého otec pochádza z Jamajky. V súbore je od desiatich rokov. „Pre náš kraj je modrá farba kroja typická. Takisto kožené čižmy u mužov aj žien. Biely čepiec s čipkou a čipkovaný golier musela mať každá žena. Pod modrou sukňou, kasanicou, a fertuchou mali až štyri biele spodnice. Muži mali modrú vestu a bielu košeľu s modrou výšivkou a plstené nohavice,“ dodáva.
