Tradične neutrálne Fínsko a Švédsko v máji, v reakcii na ruskú vojenskú agresiu voči Ukrajine, oficiálne požiadali o vstup do NATO. Začiatok prístupových rokovaní však zablokovalo Turecko, ktoré tieto dve severské krajiny obviňuje z toho, že poskytujú podporu a útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK).
Stoltenberg sa ešte začiatkom júna vyjadril, že by chcel celú záležitosť vyriešiť ešte do summitu NATO, ktorý sa uskutoční 28.-30. júna v Madride. V nedeľu však svoje tvrdenie korigoval s tým, že madridská schôdzka lídrov nebola nikdy chápaná ako konečný termín na urovnanie sporu. "Rád by som, aby sa to vyriešilo čo najskôr," povedal Stoltenberg na nedeľňajšej spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom. Predstavitelia a členovia Aliancie podľa neho "tvrdo pracujú", aby našli riešenie pre "legitímne" obavy Turecka. Tieto obavy sa podľa Stoltenberga týkajú najmä hrozby terorizmu a vývozu zbraní. "V žiadnej členskej krajine NATO nedošlo k toľkým teroristickým útokom ako v Turecku," zdôraznil.
Fínsko aj Švédsko vyjadrili nad nečakanými námietkami tureckej vlády prekvapenie. Tvrdia, že Ankara ich úvahy o členstve v NATO podporovala a svoj postoj zmenila až po tom, ako o vstup oficiálne požiadali. Žiadosť o členstvo v NATO musí jednomyseľne schváliť všetkých 30 členských štátov Aliancie. "Pozícia Turecka nás prekvapila," zopakoval v nedeľu fínsky prezident Ninistö. Helsinki však podľa neho pristupujú k tureckým obavám so všetkou vážnosťou.
Stoltenberg v pondelok odcestuje z Fínska do susedného Švédska, kde sa stretne s tamojšou premiérkou Magdalenou Anderssonovou.
