Investori môžu začať ponúkať byty štátu na prenájom už od budúceho roka. Určené však nebudú každému, preferované budú zrejme určité profesie a skupiny. Kto sa k nim teda dostane a aké budú podmienky, ktoré budú musieť uchádzači o ne spĺňať?!
Sme rodina má v koalícii konečne pokoji v duši. Hoci si zákon, ktorý rieši nájomné bývanie, v parlamente hádzali ako horúci zemiak niekoľko mesiacov, nakoniec s podporou 126 poslancov prešiel. „Nájomné bývanie s regulovaným nájmom je rozšírenou formou bývania vo viacerých krajinách Európskej únie, ako je napríklad Holandsko, Rakúsko alebo Veľká Británia,“ tvrdí poslanec Miloš Svrček s tým, že podľa údajov z Eurostatu z roku 2019 tvorí nájomný sektor u nás iba 9 % z celkového bytového fondu a štátne nájomné bývanie tvorí len 3 %.
Na základe zákona by mala do konca tohto roka vzniknúť agentúra, ktorá bude vytvárať podmienky a nástroje pre rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania. Má určovať pravidlá a zabezpečovať výber investičných partnerov.
„Rakúsky investor už prisľúbil vláde, že s 500 miliónmi eur postaví prvé nájomné byty,“ povedal predseda parlamentu Boris Kollár, ktorého doplnil vicepremiér Štefan Hollý s tým, že „rozrokovaní“ sú ďalší traja investori zo Švédska, z Holandska a Českej republiky Nájomné byty by už nemali byť pre každého, vláda má vydať nariadenie, v ktorom určí prioritné skupiny. K nehnuteľnosti sa nedostanú dlžníci ani cudzinci, ktorí tu nemajú nejakú formu pobytu. Vláda zároveň bude určovať maximálnu výšku nájomného. Jeho súčasťou nebudú náklady na prevádzku, údržbu a opravy bytového domu ani náklady na energie v byte.
