Stalo sa vám, že ste si od starších vypýtali radu priamo počas nakrúcania alebo niekde v zákulisí?
Som vďačná za každú radu či podporu od kolegov, tak to v tejto profesii chodí. Najlepšie sa však učím z vlastných chýb, aj keď to znamená, že si niektoré situácie viackrát zopakujem. Snažím sa nájsť si vlastnú cestu.
Máte nejaké herecké vzory?
Nemám konkrétny herecký vzor, z ktorého by som striktne vychádzala. Inšpirujem sa hercami, ktorí ma zaujmú svojím hereckým výkonom. Zakaždým je to niekto iný.
Aké to pre vás bolo, keď ste sa prvýkrát ocitli pred kamerou? Nie v rámci nejakého študentského projektu, ale už obklopená plne profesionálnym štábom...
Pociťovala som veľkú zodpovednosť, nechcela som sklamať tých, ktorí do mňa vložili veľké nádeje. Zároveň som v tej chvíli vedela, že herectvo je to, na čom chcem ďalej pracovať.
Stalo sa vám, že vám na pľaci dal niekto pocítiť, že vy ste len také ucho, začiatočníčka, ktora to celé kazí a je tam do počtu?
Áno, mala som podobnú skúsenosť. Dali mi pocítiť, že som mladá a neskúsená. Nič si však z toho nerobím. Asi zabudli na to, že aj oni raz začínali. Beriem si inšpiráciu z tých, ktorí aj k mladým kolegom pristupujú s úctou a rešpektom. Tak je to podľa mňa správne a v rovnováhe. Časy sa menia, vyvíja sa aj herectvo. Aj starší herec sa môže od mladého herca veľa naučiť. Vnímam to tak, že herec sa učí celý život. My všetci sa učíme celý život
