Doterajšie informácie o prieniku opičích kiahní do Európy, ale aj USA či Austrálie nadvihli vedcom obočie, no všetci svorne tvrdia, že podobná epidémia a ani potreba prijímať také tvrdé opatrenia ako pri pandémii koronavírusu tentoraz nehrozia. Odborníci už prichádzajú s prvým súborom preventívnych opatrení, ktoré by sme mali dodržiavať. Čo o ochorení zatiaľ vieme a ako môžeme minimalizovať možnosť nakazenia?
Opičie kiahne sú známe už od 70. rokov minulého storočia, keď boli prvýkrát zaznamenané v strednej a západnej Afrike. To, čo vedeckú komunitu najviac prekvapuje, je ich rýchle šírenie do krajín a na svetadiely, kde sa doteraz nevyskytovalo. Hoci opičie kiahne sa len málokedy končia smrťou a po dvoch týždňoch by z nich mal byť človek vyliečený, podľa odborníkov je už teraz namieste si dávať pozor.
„Som si istá, že počet prípadov bude narastať,“ varuje Charlotte Hammer, epidemiologička z Cambridge University. „Opičie kiahne majú inkubačnú dobu v rozpätí jeden až tri týždne, takže je pravdepodobné, že sa objavia nové infekcie u ľudí, ktorí boli v kontakte s už zistenými prípadmi,“ dodáva odborníčka.
Zasiahnutých už 14 štátov
Slovensku sa zatiaľ ochorenie vyhýba, podľa správ z iných krajín sa k nám však blíži míľovými krokmi. Nakazených hlási stále viac štátov v Európe, ale tiež USA, Kanada či Austrália. Ako prvá ohlásila opičie kiahne ešte začiatkom mája Veľká Británia, kde cez víkend evidovali už 20 prípadov, jedno dieťa bolo v kritickom stave. Celkovo je zasiahnutých už 14 štátov, len cez víkend k nim pribudli Švajčiarsko či Izrael.
