Viacerí historici upozornili, že podľa ich názoru vyznamenala ľudákov, a nie bojovníkov proti komunizmu, ako sa uvádzalo v oficiálnom zdôvodnení ocenenia. Prezidentská kancelária najprv vydala stanovisko, že prezidentka si za rozhodnutím stojí. Po neutíchajúcej kritike však pripustila, že pri vyznamenaní členov Bielej légie in memoriam „nastala chyba pri posudzovaní“.
Traja vyznamenaní členovia Bielej légie Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár pôsobili počas 2. svetovej vojny proti SNP. Vyznamenanie dostali za boj proti komunizmu, čo však viacerí historici spochybnili. Traja študenti boli síce popravení v brutálnom politickom monster procese, kritici však upozornili, že pôsobili v štruktúrach Hlinkovej mládeže a podieľali sa na činnosti jej spravodajského oddelenia.
„V prípade vyznamenania Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára sa stala chyba v procese posudzovania. Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii. Urobím všetko pre to, aby sa v budúcnosti podobné kontroverzie neopakovali,“ uviedla Čaputová. V pondelok prezidentská kancelária vydala stanovisko, v ktorom ešte tvrdila, že návrh na vymenovanie troch členov légie podala obvyklým spôsobom Nadácia Antona Tunegu, ktorá dnes pôsobí pod názvom Nadácia Tunegu, Púčika, Tesára.
„Súčasťou návrhu bolo zdôvodnenie historika Róberta Letza, ktorý vyzdvihuje ich zásluhy v boji so vznikajúcim komunistickým režimom,“ povedal vedúci kancelárie Metod Špaček a pripomenul, že cenu dostali minulý rok už aj od Borisa Kollára.Vyznamenanie trojice študentov, ktorí v období vojnového Slovenského štátu pôsobili ako takzvané hlásky, ktoré podávali spravodajské informácie vedeniu Hlinkovej mládeže, viedlo k protestným reakciám historikov.
