Povedal to v rozhovore, ktorý noviny Financial Times (FT) zverejnili v pondelok, vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. „Bol by som veľmi za, pretože to má logiku,“ vyhlásil Borrell. Rusko drží viac ako štvrtinu svojich devízových rezerv v Nemecku, Francúzsku a Rakúsku. Približne ďalšiu štvrtinu má v štátoch skupiny G7 – USA, Spojenom kráľovstve a v Japonsku.
Zabavenie jeho rezerv by však čelilo značným právnym prekážkam a podkopalo by globálnu dôveru v medzinárodný finančný systém, ktorý funguje už desaťročia na základe predpokladu, že rezervy – nevyhnutné pre hladký priebeh globálneho obchodu – sú v podstate nedotknuteľné, nech už by boli vzťahy medzi štátmi akokoľvek zlé.
Existuje však niekoľko atraktívnejších možností, ako pomôcť pri obnove Ukrajiny, keď sa ruské jednotky stiahnu. Dokonca bol vytvorený precedens pre takýto krok, keď USA vyčlenili 3,5 miliardy USD (3,31 miliardy eur) z dolárových rezerv Afganistanu na vyplatenie odškodného obetiam útokov z 11. septembra 2001. Útoky totiž naplánoval vodca al-Kájdy Usáma bin Ládin z afganského územia.
Borrellovo varovanie zverejnili noviny v deň 77. výročia konca 2. svetovej vojny. Ruský prezident Vladimir Putin vystúpil v pondelok v Moskve s prejavom, v ktorom vyhlásil, že ruská vojenská operácia na Ukrajine bola správnym rozhodnutím. Jeho prejav je považovaný za dôležitý signál o tom, ako chce pokračovať vo vojne proti Ukrajine, ktorá sa začala pred 70 dňami.
Putin vyhlásil, že "pri hraniciach Ruska sa vytvárala bezprostredná hrozba, pripravoval sa útok, aj na ruský Krym". Tvrdil tiež, že Kyjev hovoril o možnom získaní jadrových zbraní, čo - podľa Putina - bolo pre Rusko neprijateľné. Poukázal i na to, že Severoatlantická aliancia sa začala aktívne etablovať na územiach susediacich s Ruskom.
