Vladimír Voštinár (58): Už nepijem
„Mal som tradíciu chodiť s partiou na chatu, no, žiaľ, máme tento rok povinnosti. Neostaneme doma, odídeme, ale nie užiť si Veľkú noc. Ale keď som bol malý, chodieval som šibať a polievať, ale teraz by mi už za to aj tak nikto nič nezaplatil a každý ponúkne len štamprlík a ja už nepijem (smiech).“
Michal Hudák (52): Nemám rád zvyky hraničiace s násilím
„Väčšinou, ak to okolnosti a počasie dovolia, utekáme s kamarátmi v pomerne štandardnej zostave s rodinami a deťmi mimo mesta, na chatu, preč od veľkonočného chaosu, keď všetci všetko potrebujú nakúpiť a zavaliť sa produktmi. Navyše nemám veľmi rád zvyky hraničiace s násilím, nikdy mi to nebolo sympatické, ako dieťa som nerád chodil oblievať. Bolo mi to blbé, nikdy som nevedel, čo mám robiť, bolo mi to proti srsti. S deťmi si to možno len tak veľmi, veľmi symbolicky pripomeniem s nadhľadom, a namiesto toho sa radšej počas Veľkej noci okúpem. Napríklad minulý rok som sa na Veľkú noc kúpal v krásnej 4-stupňovej vode v Hodrušskom jazere v obci Hodruša-Hámre, čo bolo veľmi príjemné a zdravé. A určite lepšie, ako keď sa mám pozerať na nejaké dievča, na ktoré sú vyliate štyri vedrá vody. Pre mňa je to sviatok spojený s duchovnom a vítaním jari. Nie som veľmi zimný človek, žijem zo slnka a na príchod jari sa veľmi teším.“
Marián Čekovský (44): Tradične na Vihorlat
„Začína to byť pre nás veľmi zábavné, pretože mladší syn už začal chodiť, takže sa veľmi tešíme, že sa vyberieme ako rodina na vrch Vihorlat, ktorý je za našou obcou Remetské Hámre, kde žije moja mamka. Tešíme sa, že si takto zaspomíname. Je to tradícia našej rodiny, že sme spoločne zvykli chodiť na Morské oko a na Vihorlat, je to nádherný pohľad, dúfam, že nás tam pustia. Namiesto cirkusov, bičovaní a oblievaní si pozrieme, v akom krásnom svete to žijeme.“
Marcel Forgáč (50): Optimálne s kamarátmi
„Vždy je to nejak inak, ale optimálne, ak dokážeme byť s kamarátmi, začíname si užívať moment tepla. Pravdou je, že mám taký zvyk, že nechodievam za svojimi rodičmi, ale svojich rodičov spod Tatier rád privítam u nás. Tu dole na juhu už je jar, zlom, všetko je príjemné, slnečné, ako to my voláme: taký ten ,lakeť von z auta‘. A pokiaľ ide o šibačku, tak túto fázu už tak nejak máme za sebou - keď boli moji chlapci malí, zvykli sme chodievať na oblievačky. Nebojíme sa pomenovať aj ekonomický potenciál tejto činnosti pre mladého človeka (smiech). Ale dnes to už tak neprežívame, už sú veľkí.“
Zuzana Šebová (40): Deti nás držia doma
„Predtým, než sme mali deti, sme zvykli s Miškom chodievať do zahraničia, ale odkedy sme rodičmi, ostávame na Veľkú noc vždy doma. Je to kvôli tomu, že všetky babičky a deduškovia ostávajú tiež doma a chcú deti vidieť. Nepečiem, ani nič tradičné nevarím, keďže to neviem, takže o to sa starajú moja mamina a svokra. Chlapci chodia šibať babky, Rudinko má taký malý ,šibák‘, idú vyšibať aj sesternice a musím povedať, že sa z toho všetci tešíme. Keď bola karanténa, tak sme sa šibali len doma navzájom. Ja mám 1. apríla narodeniny a občas mi vyšli na Veľkonočný pondelok, takže to bolo tiež veľmi zaujímavé.“
