Perfekcionista
Herec Ľubo Roman miloval svoju rodinu a prácu v divadle. Tí, ktorí ho dôverne poznali, vedeli, že nebol prísny len na seba, ale nároky kládol aj na svoje okolie. „Vyžadoval od nás, aby sme robili všetko na sto percent. Niekedy to s ním bolo ťažké. Bol perfekcionista. Napríklad, keď som začal hrať v detstve tenis, ktorému som sa neskôr venoval aj závodne, otec vždy chcel, aby som bol najlepší. Zohnal mi trénera Petra Vajdu, čo vtedy nebolo celkom bežné, a mával som individuálne tréningy. Bol na nás s bratom veľmi prísny a v škole neuznával nič iné ako samé jednotky,“ približuje otcovu zásadovú povahu Rado, ktorý neskôr v podobnom duchu viedol aj vlastných potomkov. „Pri výchove našich detí som si naňho veľakrát spomenul. Je potrebné nasmerovať deti tým správnym smerom, aby mali nejaký cieľ, a niekedy nepoľaviť vo výchove, aby v živote niečo dosiahli a nespadli do priepasti. Takú filozofiu mal aj otec.“
Divadlo West
K najkrajším spomienkam Rada Romana na otca patria aj chvíle, ktoré spolu strávili v divadle West. To vzniklo v roku 1996, keď vláda Vladimíra Mečiara odvolala Romana z postu riaditeľa Novej scény. „Zásluhou môjho otca a Jožka Bednárika mala Nová scéna veľa muzikálov a na činohru zrazu akosi nebolo miesto. V tom čase otec stretol Ivana Čarnogurského a dohodli sa, že v budove bývalého kina Slovan urobia priestor pre činohru, aby si zahrali aj činoherní herci z divadla Nová scéna, ktorí nemôžu hrať v muzikáloch. A tak vzniklo divadlo West,“ vracia sa do minulosti Rado Roman.
Prvý kabaret
Divadlo West sa zapísalo do povedomia ako prvé kabaretné divadlo svojho druhu na Slovensku. „Herci to najprv odmietali, že tam bude niekto niečo konzumovať. Bolo to kabaretné divadlo s malými stolčekmi, kde sa podávali len nápoje. V zásade to bolo divadlo, ktoré predbehlo dobu svojím repertoárom, lebo anglické bulvárne komédie v tom čase u nás žiadne divadlo nehralo. Samozrejme, niektorí herci to kritizovali, čo to je za žáner. A potom, keď otec videl, kde všade hrajú, tak sa nad tým pousmial.“
Zároveň si Rado pochvaľuje obdobie, keď si aspoň symbolicky zahral po boku slávneho otca v predstavení Dokonalá lúpež. „Bola to rola policajta. Na javisku som strávil asi tri minúty, počas ktorých som otcovi povedal - Zatýkam ťa! Tak som ho zatkol a odviedol do zákulisia. Keďže nie som herec, bol som extrémne nervózny a vypadával mi aj tento krátky text. Samozrejme, na premiéru prišli naši kamaráti a keď som prišiel na javisko, začali tlieskať a robili si zo mňa žarty,“ hovorí hercov syn s úsmevom.
Humor a zážitky
V divadle West bola vždy rodinná atmosféra. K dobrej nálade prispeli aj generácie vynikajúcich hercov ako Michal Dočolomanský († 66), Emil Horváth ml. (76), Miroslav Noga (62), Zuzka Tlučková (60), Jana Hubinská (57), Maroš Kramár (62), Pavol Topoľský (61), Jaro Filip († 51), Stano Radič († 49), Rasťo Piško (59) a mnohí ďalší. V časoch, keď sa herec Ľubo Roman venoval vrcholovej politike, na javisku ho zaskakoval jeho herecký kolega a dlhoročný priateľ Emil Horváth ml. Na toto obdobie rád spomína aj syn Ľuba Romana. „Emil Horváth ml. nám v divadle veľmi pomáhal. Radil mi a vždy hovoril: Nie sú dobré hry, kde hrajú len dvaja muži a nie je tam žiadna žena. To nikdy nerob. Musí prísť žena a s ňou aj napätie. Keď sa majú ľudia pozerať dve hodiny na dvoch mužov, prestane ich to baviť,“ spomína s láskavým úsmevom Rado.
Ako James Bond
Keďže Ľubo Roman stvárnil desiatky divadelných a filmových postáv, zaujímalo nás, v ktorej role a polohe je najbližší svojej rodine? „Otec sa mi veľmi páčil v kriminálnom filme Akcia Edelstein z roku 1986, ktorý režíroval Zoro Záhon. Hrá tam zápornú postavu a deťom hovorím, že dedko je tam ako agent James Bond, ktorý pašuje drahé kamene,“ približuje Rado.
A podobnosť s akčným hrdinom veru nebola len tak čisto náhodná. „Aj otec mal rád drahé autá a pamätám sa, keď si raz doniesol z Nemecka Nissan Stanza. Bolo to úžasné auto, ktoré použili aj v tomto filme. Taktiež si tam kúpil pekný kostým, ktorý počas filmovačky zničil, lebo na konci filmu bežal cez bahno. Československí policajti ho na konci dobehnú a zastrelia. Je to menej známy film, ale otec tam hral hlavnú postavu a mám ten film veľmi rád,“ uzatvára svoje rozprávanie Rado Roman.
