Ako informuje The Sun, jej adoptívni rodičia Cate a Mike Larsenovi, ktorí majú teraz 73 rokov, jej túto skutočnosť nezatajili. Vyrastala s nimi v meste Layton v americkom štáte Utah, čo bolo na míle ďaleko od jej rodnej krajiny. Narodila sa totiž do chudobnej rodiny v malom mestečku Kolumbie. Jej biologická matka sa preto rozhodla spraviť ťažké rozhodnutie, a to dať svoju dcéru na adopciu. V roku 1987 sa jej adoptívna matka dozvedela od svojho priateľa – právnika o medzinárodnej adopcii, a tak cestovala až do Kolumbie, aby si ju vyzdvihla v nemocnici, kde sa narodila.
Ako pár týždňové bábätko tak letela viac ako 5600 km do svojho nového domova, kde žije doteraz. „Byť adoptovaná bolo pre mňa normálne. Vyrastala som šťastne, zbožňovaná mojimi staršími súrodencami, teraz už majú všetci štyridsať rokov,“ začala rozprávanie Melaina, ktorá hoci bola jedným z mála nebelošských detí v škole a na svojich súrodencov sa nepodobala, prežila naozaj krásne detstvo. Podľa vlastných slov sa nikdy necítila vylúčená a mala vždy všetko to, čo potrebovala.
Nezanevrela však ani na svojich rodičov v Kolumbii. Biologická matka jej písala listy, ku ktorým mala prístup, rovnako tak ku všetkým papierom v spise o adopcii. „V nich vysvetlila, že mám troch starších súrodencov, dvoch bratov a jednu sestru, no nedokázala sa o mňa postarať finančne ani duchovne, a tak sa rozhodla dať ma na adopciu s nádejou, že budem mať lepšiu budúcnosť,“ uviedla Melaina, ktorá zistila, že v čase, keď ju dali na adopciu, už mali jej rodičia 3 deti a neskôr ďalšie tri. Zlosť ani hnev však rozhodne necítila. „Naopak, mal som pred ňou obrovský rešpekt. Zúfalo ma milovala a tak urobila to, čo si myslela, že je pre mňa najlepšie – obetovala svoje vlastné túžby pre moje.“
