Melaina sa rozhodla hľadať svoju biologickú rodinu, keď mala 30 rokov, v období, keď už aj ona bola matkou. Nemala však žiadne veľké očakávania. Pripúšťala aj tú možnosť, že ju nebudú chcieť vidieť, alebo už možno aj zomreli. Jej adoptívni rodičia ju v tom podporili, no nechceli, aby ju skutočnosť ranila. Malaina však išla do toho, a hoci to bola ťažká cesta, nakoniec sa jej podarilo svoju rodinu vypátrať s pomocou svojich známych a sociálnych sietí.
Keď svoju rodinu konečne našla, zistila, že okrem troch starších súrodencov, má ešte ďalších troch mladších, ktorých však matka nedala na adopciu. „Nebudem klamať a nepoviem, že to bolo niečo, s čím som sa okamžite zmierila. Samozrejme som sa pýtala prečo práve ja?“ uviedla Malaina, ktorá sa dozvedela, že jej biologická matka mala po odlúčení od svojho dieťaťa veľké ťažkosti, a preto sa rozhodla, že si ďalšie deti nechá.
V roku 2017 sa uskutočnil ich prvý spoločný videohovor. Keďže nevedela po španielsky, s prekladom jej pomáhal jej mladší biologický brat. „Akonáhle ukázala svoju tvár na obrazovke, obe sme okamžite začali plakať. Bol to úžasný moment. Teraz si každých pár týždňov telefonujeme a píšeme si raz týždenne. Dúfam, že v budúcnosti navštívim Kolumbiu a stretnem sa s ňou, hoci ju nepovažujem za svoju matku,“ zverila sa s tým, že sa rozprávala aj so všetkými svojimi súrodencami, ktorí sú podľa jej názoru proste úžasní.
„Samozrejme, nenahradili štyroch, s ktorými som vyrastala – poznám ich odjakživa – ale som rada, že môžem spoznať svoju kolumbijskú rodinu,“ uviedla. Za svoj príbeh sa nehanbí a je šťastná za veci také, akými sú. „Verím, že všetko dopadlo presne tak, ako malo. Teraz sa už nemôžem dočkať stretnutia s mojou biologickou rodinou,“ zakončila Malaina.
