Krátko nato sa na Ukrajinu mali podľa pozorovateľov dostať prvé tanky a počas dňa hlásili už prítomnosť ruských vojakov. Západ okamžite pripravoval spustenie sankcií, ktoré majú Rusko zabolieť. Nevyriešenou otázkou zostáva, aké územia bude Rusko považovať za nezávislé republiky.
Porušenie medzinárodných záväzkov, akt agresie alebo spustenie vojny. Také boli prvé reakcie medzinárodných lídrov na slová Putina, ktorý podpísal výnosy uznávajúce nezávislosť oboch separatistických republík.
Oblasť, ktorá má približne tri milióny obyvateľov, sa tak formálne dostala do područia Moskvy, ktorá okamžite nato posielala na Ukrajinu vojská. V utorok tam malo byť podľa ukrajinských tajných služieb okolo 6 000 vojakov v Donecku a 5 000 v Luhansku.
Moskva to odôvodňovala tým, že jej ozbrojené zložky zabili členov „diverznej skupiny“, ktorá sa vraj pokúšala o narušenie hranice z Ukrajiny. Kyjev toto tvrdenie označil za dezinformáciu.
Samotnému kroku zo strany Ruska predchádzal Putinov hodinový televízny prejav, v ktorom označil Ukrajinu za „americkú kolóniu“ a „územie ovládané NATO“ s tým, že by „odtiaľ mohol Západ podniknúť prekvapivý úder proti Rusku“. Obvinil tiež Kyjev, že stále odmieta plniť mierové dohody z Minska a že chystá vojenskú operáciu na Donbase.
Tvrdé odsúdenie prišlo aj z úst slovenskej prezidentky. „Z pohľadu medzinárodného práva ozbrojené sily Ruska dnes pôsobia na legitímnom území Ukrajiny a ide preto o akt vojenskej agresie a okupáciu. Nejde o žiadnu náhodnú reakciu či incident. Ide o pripravované, zámerné, nevyprovokované a neospravedlniteľné porušenie medzinárodného práva a územnej celistvosti zo strany Ruska voči nášmu susedovi, ktoré Slovensko ostro odsudzuje,“ uviedla Zuzana Čaputová.
