"Spolu so svojimi domami odchádza generácia architektov, ktorá budovala moderné Slovensko. Iľja Skoček patril medzi nich, vzdelaných a tvorivých ľudí, ktorí formovali náš životný priestor, aktérov heroickej generácie 60. a 70. rokov 20. storočia," konštatuje SNG. Pripomína, že vždy stál na strane architektúry a tvorivej práce, bez ohľadu na aktuálnu politickú situáciu.
Návrhy stavieb Iľju Skočeka a jeho súpútnikov, ktoré sú v starostlivosti Zbierky architektúry SNG, budú môcť záujemcovia postupne nájsť zdigitalizované na webovej stránke webumenia.sk. Iľja Skoček st. je viacnásobným laureátom Ceny Dušana Jurkoviča a laureátom Ceny Emila Belluša za celoživotné dielo.
Iľja Skoček starší sa narodil 12. júna 1930. V rokoch 1948 – 1952 absolvoval štúdium na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva na Slovenskej vysokej škole technickej. Po roku praxe v Stavoprojekte (1952 - 1953) študoval v rokoch 1953 – 1956 na Špeciálnej škole architektúry Akadémie výtvarných umení v Prahe.
Po skončení tohto štúdia pracoval naďalej v Stavoprojekte – od roku 1956 až do roku 1968. Ďalšie roky (1968 – 1970) pôsobil ako vedúci ateliéru v Združení projektových ateliérov pri Zväze slovenských architektov, a tiež v Projektovom ústave spoločenských stavieb (1970 – 1973).
Potom pracoval v Štátnom projektovom a typizačnom ústave (1973 – 1989). V rokoch 1977 – 1982 bol členom predsedníctva Zväzu slovenských architektov (ZSA). Niekoľko rokov (1981 – 1984) strávil v Alžíri, hlavnom meste Alžírska.
V neskoršom období, v rokoch 1989 – 1992, pôsobil v Ateliéri A70 a v Ateliéri S&S (1992 – 2006). Na viacerých projektoch spolupracoval so svojimi rovesníkmi Ferdinandom Končekom a Ľubomírom Titlom.
