Dvojíc, akými sú zápasník Vémola a modelka Lela, je oveľa viac, než by sme si mysleli. Mnohé ženy žijúce v blahobyte dokážu odpúšťať aj neodpustiteľné. Prečo sa vracajú zas a zas k svojim agresorom? Prečo uprednostnia život s násilníkom v zlatej klietke pred pohodou, hoci v skromnejšom prostredí?
„Máme dva typy žien – tie, ktoré milujú svojho partnera až tak, že potlačia vlastnú kariéru, aby jeho vystrčili na výslnie, aby mu dali priestor na sebarealizáciu, a nepodporujú seba. Sú presvedčené, že sa to neoplatí, že to nemá význam,“ vysvetľuje holistická koučka Annamária Higgins, ktorá sa zaoberá aj vzťahovými problémami. Vraví, že druhým typom žien sú tie, ktoré si vedome vyberajú úspešného partnera.
„Tieto ženy prepájajú svoju hodnotu s úspechom partnera. Ich sebahodnota je prepojená s tým, čo vlastnia a čím sa prezentujú. Ide o málo vytrvalé ženy vo svojom presadzovaní, skôr sú vytrvalejšie v získavaní ,lukratívneho‘ partnera. V získavaní ,rekvizít‘ úspechu. Cez tieto ,rekvizity‘ taká žena demonštruje, že ona je niekto, že patrí k lepšej spoločenskej vrstve.“
Som zlatokopka, no a čo?
Podľa odborníčky typické zlatokopky pracujú na živote v blahobyte často už od 15-16 rokov. Idú nekompromisne za svojím snom, pričom si nepripustia vlastné slabé stránky. Lebo konfrontácia so sebou nebýva vždy príjemná.
„Stalo sa, že som klientku vyzvala – pokojne povedzte, že ste zlatokopka! Je to príjemnejšie a zrozumiteľnejšie, bude sa vám ľahšie dýchať počas konzultácie... Pochopiteľne, ženy sa bránia, že ony nie sú zlatokopky, že partnera milujú, hoci je agresor. Keď sa spýtam, že čo konkrétne na ňom milujú, zvyčajne ostanú zaskočené a vymenujú veci súvisiace s vonkajším svetom. Lebo v konečnom dôsledku si väčšinou volia partnerov, ktorí sami málokedy idú do sebareflexie. Podľa hesla – aký išiel, takú našiel...“
