V podstate je modernejší, kvalitnejší, ale aj stál viac peňazí. Ale to je rovnaké v umení aj v podnikaní – v dobrých časoch treba šetriť, potom v zlých môžete robiť niečo iné. Pripravil som piaty album – CD a DVD Dávam vám dar je spojenie zvuku aj obrazu. Takmer všetky pesničky dostali aj svoju vizuálnu podobu. Sú to iné klipy, aké dnes robia mladí, ale ja som to robil tak, aby to bolo pre staršiu generáciu mojich fanúšikov. Pripraviť vlastnú skladbu, to chce čas, to chce sedieť pri klavíri, ničím sa nerozptyľovať... Myšlienky, ktoré idú z hlavy, idú do prstov a potom spätne do nôt. Ale verím, že sa mi ešte niečo podarí nahrať, teraz je covid, tak je trochu viac času.
Pre umelca, zvlášť pre speváka, musí byť ťažké zmieriť sa s tým, že počas pandémie nemôže byť so svojím publikom. Pomysleli by ste si, že sa niekedy v živote dostanete do takejto situácie?
Publikum mi chýbalo už aj v minulosti, po roku 1989, keď som začal podnikať. Ale nejako som sa tomu nevenoval. Potom, keď ma Ivan Krajíček pozval do Repete a vrátil ma na scénu, som zistil, ako mi to publikum skutočne chýba. Lebo vzápätí som aj ja veľmi ožil a ožili aj moji fanúšikovia. Čerpal som od nich obrovskú energiu a ja som ju spätne dával im. Bolo to vzájomné, je to úžasná spojitosť.
So spevákom zreje aj jeho publikum. Sú však speváci, ktorí majú fanúšikov aj v podstatne mladšej kategórii, než sú oni sami. Máte to tak aj vy?
Je pravda, že aj mladšie generácie si sem-tam spievajú moje pesničky, ale mladí už majú svoju muziku. Vidím to na svojich deťoch, počúvajú niečo iné. Nestarám sa im do toho. Ja som spieval pre moju generáciu, ktorá so mnou v tom čase žila, žije so mnou teraz a možnože bude so mnou stále, aj keď už nebudeme na tomto svete.
Máte na konte množstvo šlágrov. Ktoré si najradšej zaspievate vy osobne?
Ťažko povedať, všetky pesničky mi boli milé a boli pekné. Lebo keď sú príjemné pre ľudí, tak sú príjemné aj pre mňa. Nemôžem povedať, že tá je dobrá, tá je populárna... Všetky majú svoje čaro. Otázka je, ako sa hrali. Môže sa mi zapáčiť pesnička, ktorá nemusí byť celkom podľa môjho gusta, no stále ju hrajú, až sa človeku dostane do ucha. Dokonca sa prichytím pri tom, že si ju v duchu spievam.
Je nejaká pesnička, ktorú nemáte až tak rád, pritom si ju obecenstvo na koncertoch žiada?
Nie, tak by som to nemohol povedať. Ani jedna nebola taká, že by som ju nemal rád. Samozrejme, že by som niektorú skladbu urobil možno iným štýlom, inou harmonickou kompozíciou, s iným rytmom, ale že by som niektorú nerád spieval, to istotne nie. Dokonca aj taká pesnička ako Pri nás v boji stál, večný starší brat... mala svoje čaro. Niektoré angažované piesne mali peknú melódiu, hoci text stál za milú Jarmilu. Ale aj to sa dá. (smiech)
