Tvorca s neodmysliteľnou fajkou, ktorý v detstve prežil Terezín, napísal aj niekoľko scenárov. Prvé tri časti Kleinovej legendárnej "básnickej série" v 80. rokoch prilákali do kín vyše päť miliónov divákov. Trochu iné filmy o dospievajúcej mládeži, než bývalo vtedy zvykom, sršali humorom a nadsadením a nadchli divákov aj kritiku. Trilógia sa dočkala aj porevolučných pokračovaní reflektujúcich novú realitu, ďalšie tri časti vznikli v rokoch 1993, 2004 a 2016.
Z ďalšej Kleinovej tvorby si diváci spomenú hlavne na trpkú satiru Dobří holubi se vracejí z roku 1988. V hlavnej úlohe s Milanom Kňažkom sa odohráva v protialkoholickej liečebni, poslednú úlohu tu stvárnil Vladimír Menšík. A ďalej na pôvabné filmové spracovanie novely Bohumila Hrabala Andělské oči (1994), korupčnícku retrokomédiu Konto separato (1996) či úsmevne ironický príbeh Vážení přátelé, ano (1989).
Láskavý a inteligentný humor si Klein uchovával napriek svojej otrasnej skúsenosti židovského dieťaťa za nacizmu: patril k deťom, ktoré prežili Terezín. Narodil sa 27. júna 1939 v slovenských Michalovciach ako Julius, pred hrozbou transportov sa s rodičmi aj dvoma staršími bratmi skrýval v jednom statku v Nízkych Tatrách. Po pol roku otec našiel kontakt na katolícky kláštor pre siroty v Bratislave, kde ich tamojší farár ukryl pod menom Ružiakovi, čo boli chlapci, ktorým sa podarilo odísť do Anglicka. Bratia Kleinovci dostali ich doklady a z Juliusa sa stal Dušan. Toto meno si potom ponechal.
Kvôli zrade iných sa ale nakoniec ocitli v Terezíne. "Našťastie sme sa už nedostali do iného koncentračného tábora, dožili sme v Terezíne do oslobodenia. Domov sme sa už nevrátili, pretože dom v Michalovciach vyhorel," spomínal Klein neskôr. Farára, ktorý ich ukryl, nacisti popravili. Už ako chlapec hral Klein v ochotníckom divadle. "Na základnej škole som založil mandolínový súbor, hrali sme pesničky, ja som naše vystúpenie uvádzal, a dokonca aj dirigoval."
Na strieborné plátno vstúpil prvýkrát v snímkach Rodná zem a Môj priateľ Fabián z roku 1953. Na pražskej FAMU vyštudoval odbor filmovej réžie a v rokoch 1975 až 1991 bol režisérom Filmového štúdia Barrandov. Jeho špionážne, detektívne a kriminálne drámy zo 70. a 80. rokov charakterizuje snaha o maximálnu vierohodnosť príbehu a o hlbšiu psychologickú motiváciu. Veľkú popularitu si získal jeho televízny seriál z 90. rokov Hriechy pre pátra Knoxa na motíve krimipríbehov Jozefa Škvoreckého.
Impulz k natáčaniu detektívok prišiel po Kleinovom návrate z krátkej emigrácie. „Mal som po auguste 1968 pocit, že zostaneme v Nemecku – manželka s Laternou magikou hosťovala v Amerike a dohodli sme sa, keď prišli Rusi, že vezmem malého syna astretneme sa v Paríži. Keď sme potom v tom Nemecku naozaj už boli, zrazu sa mi nejako vrátili zážitky z vojny, bolo tých Nemcov na mňa skrátka veľa. Vrátili sme sa domov a ja som sa detektívkami vyhol spoločenským témam."
Televíznej tvorbe sa venoval hlavne v 90. rokoch, priniesla aj seriály Strážce duší či Cukrárna. Klein pracoval aj na seriáli Ulice. Napriek tomu bola pre neho kľúčová filmová tvorba. „Mágia plátna je úplne iná. Na televíziu sa pozeráte vzpriamene, k filmu vzhliadate. Je to niečo, nechcem povedať božské, ale vyššie. Obzvlášť teraz, keď sú plátna také veľké! Je tam vidieť každé pohnutie mysle. Pôsobivosť filmu na diváka je silnejšia. Televíziu predsa len vnímate povrchnejšie."
Režisér Klein, ktorý tiež pedagogicky pôsobil na FAMU, mal s manželkou Silverou dvoch synov. V posledných rokoch mal veľké zdravotné problémy.
