Vaša dcérka Matilda má viac ako dva roky a už zrejme naplno vnímala vianočnú atmosféru. Ako veľmi jej žiarili oči posledné týždne?
Myslím, že to čaro Vianoc bude vnímať každým rokom viac, zatiaľ je to skôr na úrovni toho, že sa dejú nejaké zvláštne veci. Najviac jej asi zažiarili oči pri ozdobovaní vianočného stromčeka a ešte viac pri adventnom kalendári, ktorý dostala na Mikuláša, a keďže čokoládu dostáva len zriedka, bol tam aj nadšený výskot.
Pre chlapa je trochu jednoduchšie, keď má syna a môže sa s ním hrať s autíčkami, vracať sa tak do detstva, dodatočne si splniť niektoré sny. Ako zvládate hry s bábikami, úlohu česacej hlavy alebo ochutnávača fiktívnych jedál, ktoré vaša dcérka „navarí“?
Vždy som sa videl ako otec dcéry a veľmi som si želal malú princeznú. A splnilo sa mi to. Takže na bábiky, účesy a fiktívne jedlá som bol pripravený. Nečakal som však, že Matilda nájde v mojej detskej izbe moje staré angličáky a bude sa s nimi hrať. Bábiky ju zatiaľ veľmi neberú, ale zato v jej kuchyni a kaderníctve som dosť často.
Posadili ste ju už na koňa?
Kone má veľmi rada, rada ich hladká a kŕmi, ale posadiť ju na koníka som sa ešte neodvážil. Ona by, samozrejme, išla hneď, je to malá nebojácna amazonka.
Je o vás známe, že máte rád prírodu. No ste aj mestský, krčmový typ, ktorý sa takto potrebujete stretávať s priateľmi? Ako veľmi vám to v týchto čudných časoch chýba?
Nie som krčmový typ, no som veľmi spoločenský a celkom mi chýbajú stretnutia s kamarátmi a kolegami na predstaveniach, premiérach a podobných príjemných spoločenských akciách. S kamarátmi sa stretávam stále, aj keď len vonku na čerstvom vzduchu.
V prírode to máte radšej na bicykli alebo pešo?
Skôr pešo, rád sa škriabem po kopcoch a horách s kamarátmi alebo hubárčim v lese s rodinou. V poslednej dobe sme s Matildou objavili čaro spoločného bicyklovania sa a už sa teším, keď zas na jar oprášim bicykel aj s detskou sedačkou.
