„Racionálne mi je jasné, že je problém, ak by vypadlo príliš veľa personálu. Nejaké skrátenie je asi namieste, ale len za predpokladu, že už sú tie osoby bezpríznakové,“ hovorí virológ. Klempa by sa navyše prihováral za menej radikálne skrátenie karantény a počkal by na to, ako to budú riešiť krajiny s dobre spracovanými dátami ako Británia či Holandsko.
Logiku v skracovaní povinnej karantény vidí aj dátový analytik Martin Šuster. „Z hľadiska fungovania ekonomiky sú realistické obavy, že môže byť v nejakom čase infikovaná až tretina ľudí. A keby sme dali do karantény aj všetky ich kontakty, tak vlastne dáme do karantény celú krajinu,“ povedal expert z iniciatívy Veda pomáha.
Čo vieme o omikrone
Vladimír Leksa, imunológ
Naisto vieme, že omikron je omnoho nákazlivejší. Na druhej strane to vyzerá, že nespôsobuje až také závažné ochorenie. Menej sa množí v pľúcach a viac v horných dýchacích cestách, čo znamená, že je menej ťažkého zápalu pľúc. Doterajšie výskumy sú však najmä z krajín, kde je veľmi vysoká zaočkovanosť, takže tá menšia závažnosť omikronu môže súvisieť aj s vyššou imunitou obyvateľstva vďaka očkovanosti a premorenosti. Očakávať, že aj u nás omikron napácha menej škôd na zdraví a na životoch, je teda stále predčasné. Nevieme to porovnať s krajinou, ktorá by bola podobne napolovicu zaočkovaná ako my a podobne premorená a bol v nej už omikron.
