Michal Šimečka (PS) zdôraznil, že Putinov režim odsúdením Navaľného ukázal, že nielenže nemá s demokraciou nič spoločné, ale ešte aj pohŕda Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý proces vyhlásil za vykonštruovaný. "Žiaľ, namiesto zavedenia efektívnych sankcií na Putinov najbližší okruh oligarchov, čo by ho reálne zabolelo, sa európske vlády zmohli len na frázy o potrebe brániť hodnoty. Tým dali najavo, že Kremeľ môže naďalej bez obáv porušovať pravidlá." Šimečka dodal, že nasledovali aprílové i decembrové ruské manévre pri hraniciach s Ukrajinou, ponižovanie európskej diplomacie, ako aj finančná podpora hybridných útokov Bieloruska na EÚ. Ocenenie Navaľného považuje za „dôležité gesto, ale najmä za priestor na prehodnotenie nášho prístupu k Putinovmu Rusku".
Podľa Petra Polláka (OĽaNO) udelenie Sacharovovej ceny Navaľnému je odmenou odhodlania a odvahy nielen tohto opozičného politika, ale aj pre všetkých tých, ktorí nestrácajú nádej, že demokracia a politický pluralizmus v Rusku sú možné.
Miriam Lexmann (KDH) poukázala na to, že Sacharovova cena vystihuje základnú podstatu, na ktorej je založená EÚ, a to sú sloboda a demokracia. "Obe umožňujú ľuďom zúčastňovať sa na správe vecí verejných a obe sú hodnoty, za ktoré nielen laureáti Sacharovovej ceny dlhodobo bojujú." Je to aj symbol, aby sa ostatní zamysleli, na akých hodnotách je EÚ založená a prečo sú pre nás už samozrejmosťou, pritom ľudia v iných častiach sveta musia o tieto hodnoty stále bojovať.
