Až štyrikrát?
Veruže. Preto sa aj smejem, keď niekto rieši nejakú vzťahovú otázku a obráti sa na mňa. Hneď mu hovorím: Preboha, len mňa sa na toto nepýtajte. Treba sa pýtať odborníka a ja nie som odborník, lebo som štyrikrát rozvedená. Do chomúta už ani za svet. Z môjho pohľadu je manželstvo charitatívna organizácia, aspoň v mojom prípade to tak bolo a nemienim už robiť šéfku charity.
A tak to bolo vo všetkých štyroch prípadoch?
Vo všetkých štyroch. Chlap je jeden ako druhý, nikto ma nepresvedčí o opaku. Aj keď nechcem povedať, že ja na tých rozvodoch nenesiem žiadnu vinu. So mnou je problém byť. Som dosť panovačná, ale zase Šarika ma poslúcha. Všetko, čo poviem, urobí.
Sociálne siete sú plné vašich memečiek. Dokážete sa na nich zasmiať alebo vás občas skôr nazlostia?
Áno, pozriem si ich, lebo určité stránky sledujem na instagrame. Smejem sa na tom, zdá sa mi to, akoby som sledovala cudziu osobu. Nepripadá mi to, že som to ja. Že až taká pi... som bola. Niekedy sa sama nad tým pozastavím, že čo to zo mňa povychádzalo von. Ale neriešim to.
Vy sama ste na instagrame pomerne aktívna. Potrebujete takýto kontakt s cudzími ľuďmi?
Viac mi vyhovuje instagram ako facebook. Neznášam ľudí bez názoru, respektíve tých, ktorí ho vedia povedať len anonymne. Vytáča ma to. Nikto nie je taký frajer, že by rovno do očí povedal. Miesto fotky vlastnej tváre tam má kvietok a v diskusii vás ohovorí. Instagram je v tomto oveľa inteligentnejší ako facebook. Nie je tam až toľko hejtovania a urážok. V kontakte s ľuďmi cez sociálne siete som len vtedy, keď chcem ja. Mám veľmi rada slobodu a po tých udalostiach, ktoré sa mi stali, to platí trojnásobne.
Z Košíc ste sa presťahovali do Sabinova a následne do Bratislavy. Tu už chcete ostať takpovediac naveky?
Do Sabinova som sa odsťahovala preto, že v tom čase mi zomrel otec a celkovo som nemala dobré obdobie. Chcela som sa stiahnuť, nechcela som byť v styku ľuďmi, ktorých poznám, a vlastne ani s tými, ktorých nepoznám. Ľudia mi prekážali. Vydržala som tam štyri roky, ale ten posledný som už cítila, že je čas odísť. Začínalo mi byť aj smutno. Keďže v Bratislave mám viac príležitostí, aj pracovných, tak som sa opäť presťahovala. Ale nie nastálo. Povedala som si, že na rok, možno na dva. Viac určite nie.
Čo potom, návrat do Košíc?
Určite. A, samozrejme, k sestre.
Z dôchodku vám každý mesiac niečo zrazí exekútor kvôli dlhom. Dokážete žiť na úrovni, ktorá by vám vyhovovala?
Naučila som sa... Čo to je úroveň, ktorá mi vyhovuje? Keď som mala viac peňazí, samozrejme som viac rozhadzovala, chodila som po obchodoch, kupovala si oblečenie, somariny. Ale aj keby som teraz mala peniaze, tak si také veci už nekúpim. Bola to taká doba. Navyše, iné výdavky máte, keď žijete aktívny život a ja som teraz na dôchodku... Nedá sa však povedať, že triem biedu. Blbosti nezjem, nebudem si kupovať rožky s maslom, lebo to nemám rada. Samozrejme, jem menej, ale nie kvôli peniazom. Keď budete takí starí ako ja, prídete na to, že vám už ani toľko netreba. Predala som tiež plno vecí, ktoré som nenosila. Robím to každý mesiac a sú z toho slušné peniaze. Nemám už dvadsať kabeliek, mám tri. Viem sa sama o seba postarať, nepotrebujem na to žiadneho idiota. Aby som sa niekomu prosila... Stačí, keď mám cigy a dobrú kávu. Navyše, ja plno vecí dostanem. Keď fotím módne editoriály, tak nie za peniaze, oni mi dajú oblečenie. A teším sa z toho. Trochu to vynosím, predám a tak dookola.
