Expertka na klimatickú politiku Barbara Marianiová z Európskej environmentálnej kancelárie (EEB) ako pozitívum paktu vidí aj jasný signál pre klimatických skeptikov. "Je už nesporné, že vplyvom človeka sa klíma otepľuje rýchlosťou, ktorá nemá obdobu prinajmenšom za posledných 2000 rokov, a každá tona emisií prispieva ku globálnemu otepľovaniu," povedala pre TASR.
"Pakt ustanovuje za hlavný zdroj klimatickej krízy fosílne palivá. Znie to ako mierne trpkosladké víťazstvo, keďže o tom vedci hovoria roky. Podľa môjho názoru dohoda určite ambiciózna nie je, skôr presný opak," komentuje Slebodníková.
Marianiová s ňou súhlasí. "Glasgowský pakt o klíme obsahuje generický záväzok urýchliť úsilie o postupné znižovanie spotreby energie z uhlia a neefektívnych dotácií na fosílne palivá," uviedla. Cieľom COP26 bolo dohodnúť sa na opatreniach, ktoré by udržali otepľovanie pod 1,5 stupňa Celzia, to však podľa Slebodníkovej nie je reálne.
"Už teraz sme v stave oteplenia o 1,1 stupňa Celzia oproti predindustriálnej dobe. Ak neuvidíme – a to v horizonte mesiacov – plnenie jednotlivých častí dohody, tak nemáme šancu," povedala pre TASR. Marianiová z EEB upozorňuje, že súčasné klimatické záväzky pravdepodobne povedú k otepleniu o 2,4 stupňa Celzia.
COP26 sa konal od 31. októbra do 12. novembra v škótskom Glasgowe. Ďalšia klimatická konferencia, s názvom COP27, sa uskutoční na budúci rok v Egypte.
