Vo vyhlásení, vydanom krátko pred polročným výročím začiatku vojny v Gaze, Griffiths vyzval "na kolektívne odhodlanie, že príde k zúčtovaniu za túto zradu ľudskosti".
"Táto vojna si každý deň vyžiadava viac civilných obetí. Každú sekundu, ktorú pokračuje, zasieva semená budúcnosti hlboko zastrenej týmto neúprosným konfliktom," uviedol Griffiths, ktorý sa koncom júna vzdá zo zdravotných dôvodov svojej funkcie.
Zároveň poukázal na "nerozumné vyhliadky ďalšej eskalácie v Gaze, kde nikto nie je v bezpečí a nie je tam ani nijaké bezpečné miesto, na ktoré sa možno uchýliť". Dodal, že už aj tak krehké humanitárne operácie sú naďalej podkopávané bombardovaním, neistotou a zamietaním prístupu.
"V tento deň ide moje srdce k rodinám tých, ktorí boli zabití alebo zajatí, a k tým, ktorí čelia mimoriadnemu utrpeniu nevediac o situácii svojich milovaných," napísal Griffiths vo vyhlásení.
Vojna v Pásme Gazy vypukla 7. októbra po bezprecedentnom útoku Hamasu na juh Izraela, pri ktorom zomrelo vyše 1150 ľudí, zväčša civilistov. Palestínski militanti tiež zajali približne 250 rukojemníkov, z ktorých asi 130 stále zostáva v Gaze.
Izrael v reakcii prisľúbil zničenie Hamasu a spustil odvetné vzdušné útoky a neskôr aj pozemnú ofenzívu do Pásma Gazy. Jeho odvetné útoky si dovedna vyžiadali už vyše 33.000 tisíc obetí, vyplýva z údajov gazského ministerstva zdravotníctva riadeného Hamasom.
