Pribúdajú aj očkovaní pozitívni...
- Áno, pribúdajú, ale ako som povedal, tam je ľahší priebeh – nádcha, ľahká teplota a zásadne sa znižuje potreba hospitalizácie. Bez vakcíny by pacient buď skončil v nemocnici v ťažkom stave alebo, žiaľ, zomrel. Vakcína má zmysel v tom, že zo smrteľného ochorenia chceme spraviť bežnú virózu.
Ľudia sa boja nežiaducich účinkov vakcíny, napríklad zápalu srdcového svalu, ale tiež že by mohla spôsobiť aj smrť. Podľa niektorých – aj lekárov – mladý zdravý človek nemá dôvod sa dať očkovať, pretože to jeho organizmus zvládne.
- Čo sa týka zápalu srdcového svalu, ako pediater vidím, že sa to stáva aj po iných virózach, napríklad aj po chrípke. Zápaly srdca po očkovaní sú zriedkavé a takmer vždy majú ľahký priebeh. Zisťujeme to hlavne u mladých športovcov, lebo u nich je to také citeľné, keď zrazu prestanú vládať na tréningu.
Keď je niekto obézny, celý deň polihuje a málo sa hýbe, tak on si ani nevšimne, že jeho výkon nejako poklesol. Pritom môže mať tiež zápal srdcového svalu, ktorý sa ale nevyšetruje, lebo k lekárovi nepríde. Ale ak príde mladý športovec, aktívny mladý muž, ktorý povie, že dva-tri dni nevládze behať tak ako predtým, z tohto dôvodu mu vyšetríme krv a vtedy sa to odhalí.
Ale treba povedať, že to nie je život ohrozujúce ochorenie. Čiže máte pravdu, po očkovaní boli pozorované zápaly srdcového svalu u mladých mužov, ale pacienti po pár dňoch vyzdraveli väčšinou bez následkov. Pri prekonaní covidu je však zápal srdcového svalu 6-násobne častejší ako po očkovaní.
Teda ak sa zaočkujete, riskujete zápal srdcového svalu podstatne menej. Dnes vieme, že každý človek na Slovensku sa do konca roka, či v najbližších mesiacoch s covidom stretne. Je to ruská ruleta, ak niekto dúfa, že koronavírus mu nespôsobí ťažkosti.
Očkovalo sa vždy vopred, napríklad proti chrípke ešte pred sezónou, nie už keď epidémia prepukla. Má teda ešte význam očkovať sa teraz, ak je predpoklad, že do konca roka sa každý nakazí?
- Pre daného jednotlivca určite odporúčam očkovanie zvážiť, najmä ak ide o staršieho človeka. U starých ľudí naozaj riskujeme život. Samozrejme, treba rátať s tým, že po prvej dávke prvé protilátky vznikajú až okolo 14. dňa, takže je tam istý čas, keď treba počkať, aby mal človek imunitu, aby sa neinfikoval.
Vy ste pediater. Stretávate sa v ambulancii s tým, že rodičia sa boja dať očkovať deti?
- Áno, v pediatrii sme to riešili aj pred covidom. Súčasné vedomosti o očkovaní detí ukazujú, že aj u detí je očkovanie proti covidu bezpečné. Riziká, ktoré z očkovania vyplývajú, sú oveľa menšie ako riziká z ochorenia covidu. Aj keď covid sa u detí, našťastie, prejavuje miernejšie.
Rodičia sa obávajú, čo vakcína urobí o niekoľko rokov...
- Áno, ale tie obavy sú málo pravdepodobné. Následky z COVID-u známe už sú. U detí sa ťažší priebeh covidu prejavuje menej často. Je tu istá štatistika, že môže prísť napríklad k multisystémovému zápalu, ktorý vídavame u jedného, dvoch z tisíc pozitívnych detí.
To je štatistika, ktorá nie je vysoká, ale ak to jedno dieťa, keď ide o vaše dieťa, tam štatistika nehrá rolu. Rodičom dám informácie a je na ich rozhodnutí, či dajú dieťa očkovať. Treba však zohľadniť aj iné veci, napríklad školskú dochádzku. Ako pediater vidím, ako sa prejavili tie dlhé covidové prázdniny na deťoch. Sám mám dieťa staršie ako 12 rokov a dali sme ho zaočkovať.
Ak však aj medzi lekármi sú takí, ktorí sú proti očkovaniu a majú presvedčivé argumenty, ako sa v tom má bežný človek vyznať? To naštrbuje jeho dôveru vo vakcínu.
- Súhlasím, že ľudia by mali byť čo najviac informovaní. Ide o to, aký zdroj informácií máme. Existujú predsa štúdie, ktoré dávajú odpoveď na mnohé otázky a tieto treba ľuďom ukazovať. Ak sú lekári, ktorí odmietajú očkovanie, mali by povedať prečo a čo je iná alternatíva.
Lekári môžu mať rozličné názory, ale vedecké štúdie sú v tomto smere jednoznačné. Samozrejme, očkovanie má isté riziká, ako každá liečba, ale ja sa pýtam, akú inú alternatívu na ochranu životov máme, ak nie očkovať? V súčasnosti nemáme nič lepšie.
