V texte sa uznáva, že posledný zmienený cieľ si vyžaduje "rýchle, hlboké a trvalé zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, najmä znížením emisií oxidu uhličitého o 45 percent v roku 2030 v porovnaní s rokom 2010 a dosiahnutím neutrality uhlíka v polovici storočia". Podľa médií v Glasgowe neboli splnené požiadavky krajín, ktoré sú klimatickými zmenami ohrozené existenčne a ich cieľom bolo získať finančnú kompenzáciu za škody, ktoré už utrpeli dôsledkami zmeny klímy - búrkami, dlhotrvajúcimi suchami a horúčavami - a za ktoré nesú len malú zodpovednosť.
Namiesto kompenzácií pre ne sa v záverečnom vyhlásení z Glasgowa navrhuje začať viesť dialóg o tejto otázke. Na okraj rokovaní o záverečnej deklarácii jednotlivé krajiny podpísali v Glasgowe niekoľko dohôd o znížení globálnych emisií skleníkových plynov.
Približne 100 krajín sa tak napr. zaviazalo znížiť do roku 2030 emisie metánu o 30 percent. Táto dohoda však pokrýva iba 45 percent celosvetových emisií metánu. Irán a Rusko, ktoré produkujú veľmi veľa metánu, sa k tomuto záväzku nepripojili. Dosiahla sa aj dohoda, že do roku 2022 bude krajinami ukončené financovanie zahraničných projektov v oblasti fosílnych palív. Britská vláda tiež uviedla, že krajiny, ktorých územie predstavuje 85 percent svetových tropických pralesov, podpísali "bezprecedentný" prísľub ukončiť odlesňovanie do roku 2030.
Počas uplynulých dvoch týždňov, keď sa konala konferencia COP26, bol Glasgow aj dejiskom masových protestov proti tomu, čo aktivisti označili za "nebezpečný nedostatok odvahy". Summit sa mal pôvodne skončiť už v piatok, ale pokračoval aj v sobotu, keďže sa do stanoveného termínu nepodarilo nájsť konsenzus v pálčivých otázkach ako budúcnosť fosílnych palív či financií na riešenie dôsledkov klimatickej zmeny v chudobných krajinách.
