„Bolo to pred 40 rokmi, už to neriešim. Mojej mame povedali, že budem celý život na vozíku. V Brne ma dali ďalšími trinástimi operáciami dokopy a teraz tu stojím,“ hovorí Miroslav, ktorý napriek tomu, že celý život kríva, si to zariadil po svojom a žije plnohodnotný život po boku svojej manželky a 19-ročnej dcéry. Zmena jeho zdravotného stavu k horšiemu nastala v roku 2013, keď mu ortopéd v Pezinku povedal, že jeho kĺb sa veľmi ničí a treba konať. „Išiel som do Bratislavy a objednal ‚súčiastky‘, teda implantát do bedrového kĺbu, a s tým aj rekonštrukciu stehennej kosti. Súčiastky sú tu a čakajú niekoľko rokov,“ vysvetľuje situáciu otec rodiny.
Keďže vtedy ešte nemal také silné bolesti a bol relatívne mladý, operáciu odložil. „To som však nevedel, že keď sa mi bolesti prehĺbia, príde pandémia,“ povzdychol si Miro. Zdravotníkov neobviňuje. Ešte pred vypuknutím pandémie mal Miroslav naplánovanú operáciu v roku 2019, no dvakrát mu ju odložili. V roku 2020 znova a tento rok opäť dvakrát. „Čo sa však stalo 1. novembra, ma dostalo. Zdôrazňujem, že zdravotnícky personál z ničoho neobviňujem. Skôr si myslím, že systém urobil chybu. Na obed ma prijali do nemocnice, manželke a dcére som povedal, že sa vidíme zajtra po operácii,“ vysvetľuje pán Pleva s tým, že na operačný stôl mal ísť už o 6.30 hod. ráno.
