Prokurátor si rozhodne nemyslí, že by sa neznámy útočník mohol dostať k bytu Judity bočným vchodom: „Bolo by to veľmi komplikované. Aby nebol na kamere, musel by prísť odzadu od lesíka a mať tri rôzne kľúče. Bočný vchod totiž vedie do iného traktu bytovky a nedá sa ním priamo dostať k danému bytu. Išlo by to jedine tak, že by mal niekto kľúče od zadného vchodu. Za ním by prešiel cez ďalšie dvere, od ktorých by tiež musel mať kľúč, a dostal by sa do spoločných garáží. Do tretice by potreboval kľúč aj od vchodu, kde bol daný byt. Obhajoba prišla s námietkou, že si dva dni po skutku všimli pokazenú zámku na zadných dverách. Nič to však nemení na tom, že stále ostávajú dvoje zamknuté dvere.“
Stopy v byte
Podľa prokurátora Mikuláša nič nenasvedčovalo tomu, že by sa na mieste činu nachádzal niekto tretí okrem Judity a Tomáša a nenašli sa ani stopy, že by odtiaľ niekto ušiel. „Znalec jednoznačne povedal, že na podlahe bytu našiel odtlačené len podrážky Tomášovej obuvi, bosé nohy Judity a na nich následne aj podrážky záchranárov, ktoré však vznikli s časovým odstupom 20 či 30 minút,“ hovorí Daniel Mikuláš.
„Dá sa to povedať s istotou, pretože pôvodné stopy boli prekryté, nie rozmazané. Záchranári na ne teda stúpili, keď už bol podklad uschnutý. Od krvi bola aj chodba pred bytom, čo vzniklo, keď sa odsúdená snažila zháňať pomoc u susedov. Výťah bol čistý, našiel sa tam len odtlačok podrážky záchranára, nič iné.“ Prokurátor vyvracia aj to, že páchateľ útočil od dverí. Tak sa to podľa neho nestalo.
„Nie, pretože útok prebiehal na viacerých miestach bytu. Okrem chodby najmä v obývačke. Útočník by teda musel vyjsť cez už zakrvavené časti bytu. Pri tejto teórii by sa po útoku pred bytom musel prezuť a prezliecť, keďže musel byť od krvi a nikde na schodisku ani vo výťahu neboli stopy, ktoré by takejto teórii nasvedčovali. Našli by sme jeho stopy aspoň do momentu, keď sa prezul. Neboli tam.“